Účinnosť v protikorupčnom boji na Slovensku je slabá. Myslí si to poslanec Národnej rady SR za Smer-SD Miroslav Číž. "Nepochybné je, že účinnosť v protikorupčnom boji v krajine je slabá. Je to nespochybniteľný fakt," pripustil to v dnešnej relácii RTVS Sobotné dialógy.
Reagoval tak na otázku, či sa naozaj dá brať boj proti stále pretrvávajúcej korupcii dôveryhodne.
Čí je to problém?
Podľa neho je potrebné skúmať a analyzovať, prečo to tak je a či je to problém polície, prokuratúry, súdov alebo iných zložiek. Zároveň zdôrazňuje, že na Slovensku sa pritom často už len podozrenie, alebo predpoklad na podozrenie, považuje za samotnú korupciu.
Podpredseda poslaneckého klubu Smer-SD je presvedčený, že v celom tomto komplexe sa zúčastňuje veľmi veľa skupín ľudí od vyšetrovateľov cez prokuratúru, súdy a podobne, ktorých sa treba pýtať.
Oprávenený hnev
Následne je potrebné podľa neho predostrieť návody, ktoré existujú, len ich vláda nevyužíva. Podľa Číža by sa na hľadaní efektívnych mechanizmov mali podieľať všetci spoločne. Ak sa nájdu, urobí všetko preto, aby ich zaviedli do praxe.
Poslanec NR SR Milan Krajniak (Sme rodina – Boris Kollár) si v tejto veci pomáha citátom, ktorý podľa neho charakterizuje aj súčasný stav a hovorí, že "štát, ktorý by nebol postavený na báze spravodlivosti, sa zmení na bandu zlodejov".
Potvrdzuje to podľa neho aj fakt, že Slovensko je druhé najhoršie v Európe v indexe vnímania korupcie, hneď po Moldavsku. Poznamenáva pritom, že občania sú oprávnene nahnevaní na stav v krajine, keď vidia, ako benevolentne pristupuje vláda k tým zložkám, ktoré by mali korupciu potláčať.
Neriešenie problémov
Myslí si totiž, že vláda má možnosti na to, aby s tým vedela niečo urobiť. Poslanec Číž v tomto prípade nesúhlasí, podľa neho má vláda minimálne možnosti a zodpovednosť za stav nie je len na nej.
Diskutujúci sa nevyhli ani téme extrémizmu. Ten chápe poslanec Krajniak ako dôsledok dlhoročného neriešenia zásadných otázok. Podľa neho je chybné vnímanie vlády, že extrémizmus vyrieši tým, že ľuďom zakáže hovoriť svoje návrhy, a preto prijatú tzv. protiextrémistickú novelu označuje za najhoršie obmedzenie slobody prejavu na Slovensku od roku 1989.
Riešenie teda nevidí v "zatváraní úst" občanom, ale v zastavení rozkrádania a podvádzania v krajine. "Vtedy ľudia uveria, že tento štát nie je iba bandou zlodejov, ale má zmysel rešpektovať jeho zákony," hovorí Krajniak s tým, že občan nebude voliť extrémistické strany, ak zistí, že mu pomôže legitímny štát. Poslanec Číž je zasa presvedčený, že právna úprava je nevyhnutná a v tejto fáze treba udržať spoločnosť v intencii a rešpekte k elementárnym hodnotám.