Vážený pán poslanec, poslankyňa,
dovoľte mi popriať Vám šťastné a pokojné prežitie Vianoc 2016.
Píšem Vám preto, lebo som si istá, že ako poslanec ste prišli do slovenského parlamentu s tými najlepšími úmyslami a v marci 2016 ste začali nové volebné obdobie s odhodlaním pomôcť ľuďom, aj Slovenskej republike. Iste vnímate aj problém, s ktorým ja žijem už viac ako 20 rokov.
Mám na mysli únos syna prezidenta Michala Kováča, pri ktorom mala asistovať vládna moc. Tento únos bol vyšetrený, no vďaka Mečiarovým amnestiám únoscovia neboli postavení pred súd. Ak by boli únoscovia stíhaní, môj syn by ešte žil... Ale nepíšem Vám preto, aby som si sťažovala. Mne syna už nič nevráti...
Sú tu však iné matky. Od čias tzv. amnestií Vladimíra Mečiara si žiadna nemôže byť celkom istá, že ich dieťa nepríde o život len preto, aby sa ututlali zločiny mocných.
Vážený pán poslanec, považujem sa za obyčajnú ženu. Nikdy som nebola v politike a neviem si preto predstaviť tlaky, ktorým ste vystavený stranícky a podobne. Ale chcem veriť, že dôležité sú pre Vás spravodlivosť a verejný záujem.
Preto Vás prosím, dajte spravodlivosti šancu!
NRSR predsa už na konci roka 2016 uznala, že doterajšia beztrestnosť únoscov a páchateľov a s nimi súvisiacich zločinov, je poľutovaniahodnou vinou politikov. Práve teraz treba Slovensko zbaviť amorálnych amnestií!
Rozhodnutie budete mať v rukách na prvej schôdzi parlamentu v roku 2017.
Prosím Vás v tento vianočný čas, v ktorom sa stretávajú rodiny, aj v mene pamiatky môjho zavraždeného syna Róberta, zbavte Slovensko tieňa mečiarizmu, nech naša NRSR neostane inštitúciou, ktorá chráni únoscov a vrahov.
Ďakujem, ak ste si môj list prečítali. Verím, že som sa Vás ním nedotkla, ani Vás neurazila.
Ak áno, prepáčte.
Ešte raz Vám prajem pokojné Vianoce a v novom roku 2017 veľa síl a odvahy v práci pre Slovensko.
S pozdravom
Anna Remiášová