V deň, keď frakcia Márie Kolíkovej oznámila odchod zo Za ľudí, ste napísali, že si „privilegovaní“ robili zo strany zlatú baňu. Tým, že mali vysoké platy, odmeny a benefity. Nepôsobí to veľmi dôveryhodne, ak to urobíte po ich odchode a navyše sa k tomu nezverejnia žiadne dôkazy.
Ja som vykonal v mesiacoch jún až júl interný audit s tým, že boli vedeniu strany poskytnuté výsledky. Upozornil som na to verbálne aj Máriu Kolíkovú. Chceli sme to preberať začiatkom septembra, ale udalosti nás trochu predbehli.

Bolo namieste zverejňovať takéto interné informácie na sociálnej sieti?
Snažil som sa situáciu v strane riešiť zmierom, aby sa nerozpadla. Preto som ani nechcel útočiť smerom von, ale keď už sa ku mne dostávali informácie, že frakcia sa chystá na odchod, tak som o zisteniach informoval najskôr členov strany a neskôr na svojom Facebooku. Chcel som napraviť skreslený obraz o situácii v strane, ktorý celú vinu pripisuje Veronike Remišovej. Také jednoduché to nie je, hoci som jej aj ja sám vyčítal rôzne chyby. No obraz, ktorý sa maľuje v niektorých médiách, nie je pravdivý.

Stále však platí, že to nepôsobí dôveryhodne, ak ste k zverejneným informáciám neposkytli dôkazy.
Vykonal som tento audit interne a nemám problém komukoľvek dokázať čísla, ktoré som povedal. Museli by sme, samozrejme, poskytnúť prístup do účtov. Ja si však za tými číslami stojím, sú korektné. A na základe interného auditu sme zadali externej firme, aby vykonala mimoriadny štatutárny audit, ktorý ešte prebieha. Máme zatiaľ predbežné zistenia a o výsledkoch budeme informovať.

Hovoríte, že ste sa aj vy snažili o zmier. Prečo sa ho nepodarilo dosiahnuť?
Problém, pre ktorý sa strana rozpadla, je v tom, ako bol založená, akí v nej boli ľudia a aký volebný výsledok dosiahla. Zdá sa mi, že to bolo viac-menej nevyhnutné. Ľudia v strane neboli úplne kompatibilní, vždy tam bolo isté delenie na dve krídla, jedno trochu liberálnejšie, druhé konzervatívnejšie. No hlavne tam od začiatku fungovali ľudia, ktorí boli privilegovaní, lebo mali blízko k Andrejovi Kiskovi. Keď stranu riadili oni, viedli ju veľmi autokraticky a vo svoj prospech. Keď sa im to vymklo z rúk, začali chodiť do médií a vykrikovať. Často robili aj lživé vyhlásenia smerom navonok, napríklad ohľadne výjazdu v Piešťanoch. Situácia bola veľmi komplikovaná, do poslednej chvíle som im hovoril, že to treba vyriešiť dohodou, ale na záver to bolo márne.

Nebolo by lepšie zakopať vojnovú sekeru, ako do seba neustále kopať, keď už je stranícka situácia prakticky vyriešená?
Nikdy som nemal k tomuto konfliktu žiadne zásadnejšie vyjadrenie do médií. Vždy som opakoval, že ma otravuje a unavuje a treba ho vyriešiť kompromisom. Až keď frakcia začala rokovať s Richardom Sulíkom o prestupe do inej strany, začal som byť pripravený dať aj našim členom, aj von tieto údaje. Nezdá sa mi korektné, ak niekto navonok obviňuje stranu z diktátorských praktík, pritom sám sa nesprával o nič lepšie, keď ju riadil. Možno ešte horšie....