Alexander Dubček veril v lepšiu a spravodlivejšiu spoločnosť a jeho idey sociálnej spravodlivosti a demokracie prekročili hranice. Predseda vlády SR Robert Fico to vyhlásil dnes pri odhalení jeho busty v priestoroch Európskeho parlamentu (EP) v Štrasburgu.

"Dubček veril v lepšiu a spravodlivejšiu spoločnosť, venoval tomu celú svoju politickú kariéru," vyhlásil pri odhaľovaní busty Fico. Niekdajší prvý tajomník Ústredného výboru Komunistickej strany Československa (ÚV KSČ) bol podľa neho symbolom a nositeľom modernej spoločenskej zmeny, o ktorú sa Československo v roku 1968 pokúšalo.

"Život Alexandra Dubčeka len potvrdzuje význam jeho slov. Stal sa nielen osobnosťou svetového významu, ale aj zdrojom inšpirácie pre ľudí," zhrnul Fico.

Pri odhalení busty bol prítomný aj predseda EP Martin Schulz. Alexandra Dubčeka označil za ikonu svojho detstva a mladosti. Prínos známeho Slováka okomentoval slovami nemeckého štátnika Willyho Brandta: "Kdekoľvek sa rozšíri vírus demokracie, diktatúra tam skôr či neskôr skončí, pretože ak raz ľudia demokraciu okúsia, neprestanú si ju pýtať."

V januári roku 1968 bol Dubček zvolený za prvého tajomníka ÚV KSČ, čo bol najvyšší stranícky post. Pokúšal sa reformovať komunistický režim po ekonomickej i politickej stránke, čo ukončila invázia vojsk Varšavskej zmluvy v auguste toho istého roku. Toto obdobie vstúpilo do dejín ako Pražská jar.

V roku 1969 sa stal Dubček predsedom československého Federálneho zhromaždenia a podpísal tzv. obuškový zákon, ktorý dal rozsiahle právomoci policajným zložkám pri zásahoch proti odporcom režimu.

Potom sa stal veľvyslancom Československa v Turecku a v júni 1970 ho z KSČ definitívne vylúčili. Alexander Dubček zomrel 7. novembra 1992, krátko pred svojimi 71. narodeninami v nemocnici v Prahe na následky autonehody.