Neformálne zasadnutie ministrov pre hospodárske a finančné záležitosti – Ecofin, ktoré sa konalo v Bratislave desiateho septembra, patrilo určite k najdôležitejším stretnutiam v rámci slovenského predsedníctva v Rade Európskej únie.
Slovenský minister financií Peter Kažimír hostil ministrov financií. Do Bratislavy zavítal aj bývalý taliansky premiér Mario Monti a tiež exminister Švédska Anders Borg. Hlavným záverom rokovaní bola myšlienka väčšieho zjednotenia, iba tak podľa nich môže Európska únia čeliť nevyspytateľnosti finančných trhov.
Diskutovalo sa predovšetkým o daňových otázkach, kde vystúpil šéf OECD José Ángel Gurria. Ministri ako jednu z ústredných tém riešili vytvorenie spoločného európskeho fondu. Ten môže mať podobu poistky v nezamestnanosti alebo finančného vankúša, z ktorého sa budú podporovať investície.
Ministri financií sa rozprávali aj o možnosti vytvoriť spoločný základ z dane z príjmu firiem. Podnikatelia, ktorí majú biznis vo viacerých členských štátoch, majú podávať iba jedno daňové priznanie. „Návrh zníži administratívne bremeno a náklady firiem,“ povedal na stretnutí viceprezident Európskej komisie Jyrki Katainen.
V závere rokovaní zaznela téma investičného plánu pre Európu, ktorá sa zameriavala na hodnotenie a zefektívnenie tejto iniciatívy. V Únii už funguje tzv. Junckerov investičný plán, ktorý má pomôcť naštartovať investície. Cieľom je počas troch rokov pritiahnuť investície v objeme 315 miliárd eur. Ministri sa v Bratislave zhodli na tom, že sa balíček peňazí osvedčil a mal by pokračovať aj neskôr.
Deň pred Ecofinom sa v Bratislave konalo rokovanie euroskupiny. Na euroskupone sa diskutovalo o fiškálnom zjednotení Únie. Nie všetky krajiny však s prehlbovaním hospodárskej a menovej únie súhlasia. Hľadali sa preto rôzne kompromisy. Rôzne alternatívy fiškálnej únie prezentovali Vítor Gaspar z Medzinárodného menového fondu, Dan Gross z think tanku CEPS a Guntram Wolff z think tanku Bruegel.
Španielsko a Portugalsko vyzvali účastníci k plneniu si svojich záväzkov, inak im hrozia finančné tresty, ako napríklad zmrazenie čerpania štrukturálnych fondov. Varovný prst videlo aj Grécko, ktoré má pokračovať v implementácii reforiem a privatizácii štátneho majetku. Záverečné komuniké obsahuje vyjadrenia o snahe „použiť všetky svoje nástroje na dosiahnutie cieľov silného, udržateľného, vyváženého a inkluzívneho rastu“.
Peter KažimírTASR
StoryEditor