Mnohé komentáre na sociálnych sieťach sú neúnosné a často aj trestnoprávne postihnuteľné, hovorí riaditeľ Odboru prevencie kriminality ministerstva vnútra Jozef Halcin. Problémom pri ich riešení je však podľa neho fakt, že v mnohých prípadoch sa nachádzajú na zahraničných serveroch.

Blogerovi Radovanovi Bránikovi rozbili auto, z čoho podozrieva extrémistov. Zároveň sa mali v troch mestách zorganizovať koncerty extrémistických skupín. Zažíva extrémizmus nárast?
Myslím si, že prejavy nenávisti sú viac viditeľné, keďže sa prenášajú z ulíc do priestoru internetu. Anonymita na internete a možnosť jednoducho a rýchlo osloviť cieľové skupiny tieto prejavy zintenzívnili. Predovšetkým v súvislosti s migračnou témou. Táto radikalizácia na internete prebieha naprieč celou Európou a podľa môjho názoru je jej viditeľnosť na vzostupe aj preto, lebo ľudia sa často nechajú vtiahnuť do diskusií, do ktorých by možno v bežnom živote nikdy nevstúpili.

Čo na tomto vzostupe zmenili posledné parlamentné voľby?
Nie som politológ, som preventista a takto sa snažím aj vystupovať. Voľby komentovať nebudem. Nie som tu na to, aby som hodnotil politickú situáciu, hodnotím situáciu v oblasti extrémizmu.

Skúsim teda inak. Všimli ste si pohyby na scéne pravicového extrémizmu po marci tohto roku?
Tak ako som povedal aj v prvej odpovedi: sme súčasťou Európy a nenávistné prejavy sa prenášajú aj na Slovensko. Nie je to len otázka tohto roku. Možnosti sociálnych sietí a možnosti anonymity rozvášnili niektorých natoľko, že komentáre, ktoré sú na sociálnych sieťach, sú neúnosné a v mnohých prípadoch, podľa môjho názoru, aj trestnoprávne postihnuteľné.

Čo hovoríte na prípad statusu na profile s menom poslanca ĽSNS Milana Mazureka, kde sa spochybňoval holokaust aj veci okolo Adolfa Hitlera?
V momente, keď sa to dostalo do médií, mal ten profil z Facebooku zmiznúť, poslanec sa mal verejne ospravedlniť a hanbiť sa za to, že niečo podobné bolo na profile s jeho menom, ak to bol jeho príspevok a jeho profil.

V koncepcii boja proti extrémizmu na roky 2015 až 2019 sa hovorí o tom, že situácia v oblasti extrémizmu je stabilizovaná. Čo sa zmenilo, keď dnes hovoríte o vzostupe?
Zmenil sa prístup k tejto téme. Veľmi veľa ľudí si uvedomilo, a to hovoríme od odborných útvarov až po verejnosť, že tých prejavov v reálnom živote nie je oveľa viac. Nemáme viac pochodov, ako sme mali niekedy, ale máme veľmi veľa prejavov na internete. Práve preto náš odbor v roku 2014 vypracoval sumár aktivít, ktoré by sme mali urobiť v tejto oblasti do roku 2016. Medzi ne patrí aj identifikácia takýchto prejavov na internete prostredníctvom moderných IT nástrojov, ktoré už dnes máme a do konca roka ich bude používať polícia.

Myslíte webovú aplikáciu?
Áno. Zároveň pripravujeme v spolupráci s občianskou spoločnosťou publikáciu pre stredné a základné školy, ktorá bude barličkou pre učiteľov, ktorí sa môžu stretnúť alebo prípadne už stretávajú s rôznymi prejavmi, ktoré môžu mať blízko k takýmto témam.

Chystáte sa teda aj medzi deti do škôl?
Jednoznačne áno. Veľmi správne prezentované odbornou verejnosťou je práve to, že prevencia musí byť intenzívnejšia. A kde inde by sme mali začať ako tam, kde sa človek ešte dá vychovávať a kde nie je ovplyvnený ľuďmi, ktorí sú na radikálnej strane. Základné školy musia byť prvým krokom. Preto sme vyvinuli aj iniciatívu pri tvorbe novej bezpečnostnej stratégie a preto sme zakomponovali do programového vyhlásenia súčasnej vlády témy boja proti extrémizmu a radikalizmu.

V koncepcii sa hovorí aj o vyzdvihovaní vlády práva. Dodnes máme nedoriešenú kauzu Gorila, momentálne rezonuje aj kauza Bašternák. Budete schopní v tomto kontexte vysvetliť deťom vládu práva?
Ak má niekto pochybnosť o tom, že tu neexistuje právo, je nevyhnutné, aby to riešil vo vzťahu ku kompetentným útvarom. Podať trestné oznámenie, opravné prostriedky.

Do fázy podania trestného oznámenia to ešte funguje. Pochybnosti sú pri ďalších krokoch.
Nie je v mojej kompetencii riešiť následné kroky po podaní trestného oznámenia. Vysvetľovať tieto princípy musíme komplexne a opäť musíme začať už na školách, kde potrebujeme intenzívnejšiu mediálnu výchovu, posilniť kritické myslenie mladých ľudí, aby vedeli vyhodnotiť, čo je správne a čo nie. Aby sa pridržiavali faktov skôr ako konšpiračných teórií. Médiá, ktoré dlhodobo komunikujú témy na základe faktov, sa dostávajú do úzadia.

Budete teda schopní im tú vládu práva „predať“?
Nesnažíme sa na našom odbore robiť veci preto, aby sme si urobili čiarku. Áno, veríme si napriek tomu, že si uvedomujeme časovú, ako aj obsahovú náročnosť témy. Cieľová skupina, ktorej sa musíme venovať, je 15 rokov a vyššie.

To sú presne tie ročníky, ktoré aktívne vnímajú dianie okolo seba a neunikli im ani takéto kauzy. Preto je ten úspech možno otázny.
Úspech uvidíme až potom, keď to zrealizujeme. V každom prípade je povinnosťou demokratickej spoločnosti snažiť sa o to, aby malo právo navrch. Ale nie som súčasťou orgánov činných v trestnom konaní a nebudem posudzovať prípady, o ktorých ste hovorili, ani analyzovať, či je tam niečo dodržané alebo nie.

Problém je v tom, že to dodnes nevieme, a to do spoločnosti zasieva istú mieru nedôvery.
Tieto kauzy nemajú súvis s extrémizmom. Myslím si, že v téme extrémizmus nemáme o čom špekulovať. Som presvedčený, že tam sme v prevažnej väčšine na jednej strane, takže tu nemusíme diskutovať o tom, či to treba alebo netreba robiť. Preto nie je problém presvedčiť verejnosť, že boj proti extrémizmu je nevyhnutý.

Necítite istú beznádej, keď napriek tomu, že sprostredkujete nejaké informácie deťom, tak sa na konci dňa niektoré vrátia možno do netolerantného prostredia?
Poviem to jednoducho. Nepredpokladám, že väčšina rodičov hovorí doma o tom, že treba niekomu ublížiť, dokonca siahnuť na život, alebo hanobiť len preto, že je súčasťou niektorej skupiny obyvateľov.

Napriek tomu taký antisemitizmus nie je na Slovensku veľké tabu.
Hovoríme o protiprávnom konaní, ktorému chceme predísť. To riziko tu stále bude. Nemôžeme s dieťaťom stráviť celý deň. Môžeme s ním však pracovať vtedy, keď je v školskom kolektíve alebo na nejakej voľnočasovej aktivite.

Nestálo by za pokus pracovať aj s rodičmi?
Určite áno. Rodičov však nedostaneme na prednášky. Ak pustíme v televízii dokumentárny film, niekto si pravdepodobne prepne na seriál. Musíme nájsť adekvátnu aktivitu. Preto sa snažíme s rodičmi spolupracovať napríklad prostredníctvom projektu Protinenavisti.sk (webová stránka organizácie Ľudia proti rasizmu), kde vysvetľujeme to, že deti sa môžu dostať do takejto situácie a je dobre, keď im vedia poradiť. Toto je aktivita vo vzťahu k rodičom.

Pred poslednými parlamentnými voľbami sa na stredných školách v Bratislavskom kraji uskutočnili „voľby“ medzi študentmi a na druhom mieste skončila Kotlebova strana. Majú deti vôbec ešte záujem o demokraciu?
Otázka znie, ako sa profiloval ich názor, v akom prostredí sa profiloval. Toto si musíme identifikovať a spoločne s ministerstvom školstva nájsť adekvátne riešenia, lebo okrem voľnočasových aktivít trávia deti najviac času v škole.

Čo by bol váš argument v prospech demokracie, keby ste sa postavili pred takto voliacu skupinu?
Keďže hovoríme o extrémizme, tak by to boli skutočné príbehy ľudí, ktorí prežili takéto veci. Boli by to príbehy ľudí z druhej svetovej vojny, ale aj príbehy z tohto obdobia. Práve preto sme už v tomto roku zorganizovali stretnutia s bývalými neonacistami z USA a Nemecka, práve preto sme 9. 9. (Deň obetí holokaustu a rasového násilia) podporili spustenie kampane „Nedovoľme, aby Slovensko zhnedlo“ s ľuďmi, ktorí prežili holokaust. Keď hovoríme o 17- či 18-ročných mladých, často už v týchto témach vyprofilovaných ľuďoch, musí nám záležať na tom, aby sme ich vedeli informovať o správnych informáciách. Musíme zároveň nájsť autority, ktoré rešpektujú a ktoré nám pomôžu pracovať s nimi priamo v regióne. Čiže ľudí, ktorých si vážia, ktorí poznajú ich problémy. Toto bude kľúčové – zohnať do kampaní správne tváre.

Keby ste sa pokúsili skonštruovať nejaký argument v prospech demokracie?
Som presvedčený, že nikto sa nerodí ako extrémista, nechce nikomu ublížiť len preto, že je v niečom iný. Prečo sa tak deje, keď má človek 18 rokov? Aké informácie získali? Tie, ktoré nám povedali kamaráti, že tento človek je zo skupiny, ktorá je zlá a treba s ňou pozametať? To azda nie. Musíme rozprávať o tom, čo sú fakty. Preto hovorím, že na základných školách musí byť viac mediálnej výchovy, kritického myslenia, vyhodnocovania faktov, ktoré sú k dispozícii.

Spolupracujete na tom s ministerstvom školstva?
Áno. V súčasnosti sa pripravuje publikácia, ktorá bude určená pre školstvo.

Budú tieto veci zaradené do povinnej výučby? Vyrobenie publikácie sa zdá len ako prvý krok.
Práve preto sme túto tému nadniesli pri príprave novej bezpečnostnej stratégie a do programového vyhlásenia vlády sme začlenili bod, že do škôl musíme dostať bezpečnostnú náuku. Naším prvým krokom bolo zavedenie dobrovoľne voliteľného predmetu Mladý záchranár. Teraz nastáva čas, aby sa aj o týchto témach hovorilo viac prostredníctvom jasne vyprofilovaného povinného predmetu.

Ešte sa vrátim ku koncepcii boja proti extrémizmu. Spomína sa v nej aj zvyšovanie dôvery k Policajnému zboru. Na druhej strane hovorí ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská, že klesá počet extrémistických trestných činov z dôvodu nižšej efektívnosti ich odhaľovania. Okrem toho sa hovorí o prenikaní extrémistov do radov ozbrojených zložiek. Myslíte si, že v tomto kontexte bude možné zvýšiť dôveryhodnosť Policajného zboru?
Myslím si, že dôvodom je zložité získavanie dôkazov, a to predovšetkým z dôvodu ich umiestnenia na sociálnych sieťach, ktoré sú na zahraničných serveroch. O prenikaní extrémistov do ozbrojených zložiek nemám informácie. Preventívne sme však aj v tejto oblasti urobili kroky, ktoré majú pomôcť identifikovať takéto problémy, napríklad vo vzťahu k dobrovoľnej vojenskej príprave. Ak niekto o takejto skutočnosti vie, mal by o nej informovať príslušné ozbrojené zložky. Preto vyzývam všetkých, ktorí majú takúto vedomosť, aby to nahlásili. Policajný zbor má mnoho skvelých výstupov. Ak ho však niekto vníma len ako represívny orgán udeľujúci pokuty, tak ho asi nemá rád.

Nemusíme ho mať radi, ale je tam istý faktor dôvery.
Tam je potrebné konkrétne pomenovať, čo je nedôveryhodné. Pokiaľ tým pomenovaním malo byť to, že je tu nejaký prienik, treba to povedať konkrétne.

Aktualizovali ste príručku s extrémistickou symbolikou, vytvorili ste manuál pre vyšetrovateľov a chcete ísť hovoriť o extrémizme deťom do škôl. Na druhej strane je tu poukazovanie ministerky Žitňanskej na pokles efektivity odhaľovania extrémistických trestných činov. Nie ste z toho frustrovaný?
Nie, nie som frustrovaný. Snažím sa pochopiť doslova všetky strany – bývalých extrémistov, obete, ale aj neľahkú prácu polície, až vtedy zistíte, aká je to zložitá téma. V roku 2012 sme na ministerstve vnútra zriadili náš odbor, ktorý sa snaží tieto poznatky premietnuť do preventívnych aktivít. Od roku 2013 sa na odbor zároveň preniesla zodpovednosť za Výbor pre predchádzanie a elimináciu rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatných foriem intolerancie. Od tohto roku sme spustili viaceré aktivity, ktoré sú zamerané na boj proti extrémizmu. V roku 2016 budeme hodnotiť, či sa nám podarilo naplniť ciele, ktoré sme si v roku 2013 stanovili. V spolupráci s partnermi vzdelávame políciu, vyrobili sme IT aplikáciu, publikácie ako symboliky, zmonitorovali sme skúsenosti v okolitých krajinách, participujeme na kampaniach a pripravujeme ešte ďalšie aktivity. So všetkými týmito nástrojmi, ktoré sme za tri roky vybudovali, ideme do terénu. Najväčšou výzvou sú základné a stredné školy a to, ako na to bude reagovať mládež.

Kto je Jozef Halcin
Vyštudoval Technickú univerzitu v Košiciach a od roku 2002 sa venoval regionálnemu rozvoju v spojitosti so zvyšovaním bezpečnosti na regionálnej a miestnej úrovni. V roku 2009 sa stal tajomníkom Rady vlády pre prevenciu kriminality. O tri roky neskôr vznikol na ministerstve vnútra Odbor prevencie kriminality, ktorý riadi až dodnes. Odbor sa venuje nielen téme extrémizmu, ale zastrešuje napríklad aj prevenciu pri obchodovaní s ľuďmi.