Tak ako v mnohých iných odvetviach aj o rozpočte Európskej únie vzniká mnoho fám a mýtov. Jedným z nich je predstava, že rozpočet EÚ je nesmierne veľký a stále sa zvyšuje. To však nie je pravda, verejné výdavky členských štátov sú 50-násobne vyššie ako európsky rozpočet. Keď si porovnáme rozpočet stredne veľkej krajiny EÚ, napríklad Rakúska, s rozpočtom Únie, môžeme vidieť, že ten spoločný je omnoho menší. Štátne rozpočty sa zároveň na rozdiel od toho európskeho neustále zvyšujú.
Ďalším dosť rozšíreným mýtom je zdanie. A to, že väčšina rozpočtu ide poľnohospodárom, čo má korene v minulosti, keď skutočne až 70 percent spoločných peňazí šlo práve na tieto účely. V súčasnosti sa na inovačné poľnohospodárstvo, bezpečnosť potravín a udržateľné využívanie pôdy a lesov vynakladá niečo okolo 40 percent rozpočtu EÚ.
O kohéznych fondoch sa zas hovorí aj ako o predraženej charite, ktorá je zbytočná. To je však ďalším z mýtov o európskom rozpočte. Investícia do regiónov je totiž budúcnosťou rozvoja Európskej únie. Pomáha im zapojiť sa do trhu, rozvíja pracovné miesta a prispieva k rastu hrubého domáceho produktu v jednotlivých štátoch.
Predstava, že rozpočet Európskej únie „prejedia“ z veľkej časti euroúradníci, tiež nie je namieste. Náklady na administratívu tvoria šesť percent z celkového rozpočtu, z ktorých polovicu tvoria platy. Úniových zamestnancov je pritom okolo 55-tisíc, čo je stotina percenta všetkých občanov EÚ.
Starajú sa pritom o chod inštitúcií, dôležitá časť zamestnancov zabezpečuje preklady. V roku 2011 prijala Európska komisia viacero opatrení na šetrenie v tejto oblasti, medzi ktoré patrilo aj zníženie platov, dôchodkov aj predĺženie pracovného času. Tiež sa zaviazala žiadnych ďalších zamestnancov neprijímať a nové povinnosti pridávať už existujúcim. Týmito opatreniami plánuje do roku 2020 ušetriť miliardu eur.
Reuters
StoryEditor