Počas manželstva začal manžel podnikať ako finančný poradca. Kúpil kancelárske priestory či dve autá na lízing. Jeho manželka po vzájomnej dohode s manželom odišla zo zamestnania a zabezpečovala starostlivosť o deti. Po rozvode žiadala vyplatenie podielu vo výške polovice z celého majetku, vrátane úspor, hodnoty kancelárskych priestorov a hodnoty áut. Argumentovala tým, že na začiatku manžel investoval do svojho podnikania spoločné prostriedky. Navyše ona mu vytvárala zázemie, vzdala sa kvôli podpore manžela vlastnej kariéry.

Rozdeľovanie majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva sa podľa advokáta Tomáša Zahradníka riadi niekoľkými základnými zásadami. „Po prvé je súd povinný určiť, čo je predmetom vysporiadania a akú hodnotu tieto veci majú,“ hovorí advokát. Hoci náš Občiansky zákonník hovorí výslovne iba o majetku, čo evokuje iba „plusové hodnoty“, aktuálna súdna prax je taká, že medzi majetok zahŕňa aj spoločné záväzky exmanželov. „Domnievame sa, že v dnešnej dobe, keď má takmer každý človek spotrebný či hypotekárny úver, prípadne používa kreditnú kartu alebo povolené prečerpanie bežného účtu, ide o správny postup. Spoločné dlhy nie je možné v konaní ignorovať,“ myslí si advokátka Miroslava Dobrotková. Praktické podľa advokátov nie je ani ponechať právny stav spoločných dlhov, keďže to znamená ponechať stav, v ktorom exmanželia budú aj naďalej voči banke vystupovať ako spoludlžníci. Podľa zákona do bezpodielového spoluvlastníctva manželov patrí všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva. Výnimku tvoria veci získané dedičstvom alebo darom, ale napríklad aj tie, ktoré slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov. Do bezpodielového spoluvlastníctva manželstva nepatria ani veci vydané z reštitúcií či tie, ktoré získal ako právny nástupca pôvodného vlastníka. Podľa judikatúry výnosy, úžitky či prírastky veci patria do bezpodielového spoluvlastníctva, a to bez ohľadu na to, či už vec sama je v bezpodielovom spoluvlastníctve, alebo vo výlučnom vlastníctve jedného z manželov.

Problematické podnikanie
Ďalším pravidlom je aj to, že podiely manželov sú rovnaké. „Platí však, že každý z manželov má súčasne nárok, aby sa mu nahradilo to, čo vynaložil zo svojho oddeleného majetku na spoločný majetok,“ objasňuje Zahradník. V praxi však spôsobuje problémy podnikanie jedného z manželov. Ak jeden alebo aj dvaja z páru podnikajú, je ťažké určiť, či veci, ktoré tvorili podnikanie, majú alebo nemajú byť predmetom vysporiadania. Zákon preto podľa advokátky zámerne používa pojem „vec, slúžiaca výkonu povolania“, a nie pojem „podnik“ alebo „podnikateľský majetok“. „Na účely vysporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov totiž nejde o totožné pojmy. V praxi sa často stáva, že hoci vec je súčasťou účtovníctva podnikateľa, neslúži na výkon jeho povolania, a teda bude predmetom vysporiadania medzi manželmi,“ tvrdí Dobrotková. Typickým príkladom je podľa nej kúpa nehnuteľnosti a jej vedenie v účtovníctve podnikateľa – fyzickej osoby. „Ak táto nehnuteľnosť neslúži na podnikanie, a teda podnikateľ ju nepoužíva ako kanceláriu, sklad či prevádzku, ale slúži na bývanie rodiny, nehnuteľnosť bude predmetom vysporiadania,“ uvádza Dobrotková.

Firemné autá pre rodinu
Za predmet bezpodielového spoluvlastníctva sa, naopak, nebudú považovať kancelárie priestory, ak výhradne slúžia iba na podnikanie jedného z manželov. Ak však na ich nákup boli použité spoločné prostriedky za trvania manželstva, situácia sa zmení. V takom prípade môže manželka od podnikajúceho manžela dostať polovicu nákladov – investície vynaloženej na začatie podnikania. To isté napríklad platí aj pre splátky použité na lízing firemných áut či samotné vozidlá. Ak sa nadobudne vlastnícke právo k autám po skončení lízingu ešte počas manželstva, môže byť aj firemný vozový park predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželom. „Podľa súdnej praxe sú tieto autá predmetom vysporiadania, ak zároveň slúžia aj na súkromné účely pre potreby rodiny,“ vysvetľuje Zahradník.

Legislatíva za súčasť bezpodielového spoluvlastníctva manželov považuje aj príjmy z podnikania. V praxi sa môže stať, že manželka má nárok na polovicu firemných úspor, hoci boli de facto vytvorené z príjmu manžela. Právnická obec to považuje za spravodlivé a dokonca logické. Odvoláva sa na spoločnú zodpovednosť za dlhy manželov. Platí, že pokiaľ manžel – nepodnikateľ participuje na dlhoch manžela – podnikateľa, mal by v prípade úspešného podnikania participovať aj na takto nadobudnutom majetku. „Súd môže taktiež poukázať na to, že manželka zabezpečovala riadne starostlivosť o deti a o domácnosť. Preto po zániku manželstva nemôže byť znevýhodnená pri vysporiadaní iba z dôvodu, že nechodila do zamestnania,“ hovorí advokát. Pre súdom dokonca nemusia obstáť ani argumenty jedného z manželov, ktorý by od toho druhého zamestnanie predtým vyžadoval, pokiaľ nepreukáže nejaký dôkaz, napríklad elektronickú komunikáciu.