Občania Európskej únie sa nemusia pri cestovaní z jedného štátu schengenského priestoru do druhého preukazovať občianskym preukazom ani pasom. Musia však nosiť so sebou jeden z týchto dokladov pre prípad, ak by ich chcela legitimovať polícia.
Byť súčasťou schengenského priestoru má dve podmienky. Krajiny nevykonávajú hraničné kontroly na vnútorných hraniciach Schengenu. Druhou podmienkou je vykonávanie harmonizovaných kontrol na vonkajších hraniciach. Do schengenského priestoru dnes patrí 26 krajín Európskej únie.
Slovensko pristúpilo k Schengenskej dohode prvého mája 2004. V novembri potom summit európskej dvadsaťpäťky rozhodol, že kontroly na hraniciach Slovenska budú zrušené najskôr o tri roky. Dátum prístupu bol stanovený na december 2007, keď mali byť zrušené hraničné kontroly na pozemných a vodných cestách. Zrušenie kontrol na letiskách bolo naplánované na marec 2008.
Do schengenského priestoru Slovensko oficiálne vstúpilo 21. decembra 2007, keď služba hraničnej polície Policajného zboru skončila vykonávanie hraničných kontrol na hraniciach s Poľskom, Českou republikou, Rakúskom a Maďarskom. Súčasne so Slovenskom vstúpilo do Schengenského priestoru aj Česko, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Malta, Poľsko a Slovinsko.
Náročnou podmienkou na vstup Slovenska do schengenského priestoru bolo zabezpečenie hranice s Ukrajinou. Slovensko vynaložilo na vstup do schengenského priestoru sto miliónov eur, čo zahŕňalo náklady na zabezpečenie vonkajšej hranice schengenského priestoru s Ukrajinou, ale aj náklady spojené s vývojom a prevádzkou schengenského informačného systému, budovaním národnej ústredne, národných policajných informačných systémov relevantných pre medzinárodnú policajnú spoluprácu a náklady spojené s úpravami medzinárodný letísk schengenského charakteru, ako je Letisko M. R. Štefánika v Bratislave, Letisko Poprad-Tatry a Letisko Košice.
Reuters
StoryEditor