Robert Fico mi pri návšteve v Štrasburgu ani medzi štyrmi očami nenaznačil, že si neželá otvorenú diskusiu o strane, hovorí europoslankyňa strany Smer-SD Monika Flašíková-Beňová. Zároveň dodáva, že snahu niektorých straníckych kolegov z národnej rady zastaviť debatu hneď v zárodku vníma ako nadprácu.

Pozrite si aj rozhovor s Flašíkovou-Beňovou v HNtelevízii, v ktorom hovorí aj o svojej strane Smer:

Boris Zala v rozhovore pre Týždeň povedal, že vedenie Smeru by sa malo vymeniť. Ako to vidíte vy?
Mám pocit, že ako keby sme na Slovensku nevedeli viesť normálnu politickú debatu. Myslím ľudí vo vedení strany alebo ľudí, ktorých sa téma priamo týka. Keď sa pozrieme do západnej Európy, je bežné, že členovia strany hovoria svoje názory. Zvlášť v situácii, ktorá je veľmi nekomfortná pre stranu, je to vítané, a nie že sa niektorí ľudia vnútri strany začínajú ozývať proti Borisovi Zalovi.

Nepáčia sa mi vyjadrenia pani Laššákovej ani pána Číža v kontexte, že nepochopili, čo je to politická debata. Politická strana je financovaná z verejných zdrojov, politická strana nie je mafia, ktorá si má potichu ako Cosa Nostra riešiť svoje veci vnútri. Politická strana ako verejná organizácia má viesť verejnú debatu. A tá debata bola zjavne nevyhnutná, keďže sa udiali veci, ktoré stranu poškodzujú a ľudia, ktorí stáli pri zrode tej strany, sa k tomu vyjadrili. Nechápem, prečo tomu niektorí v Smere nerozumejú. Nech sa idú pozrieť, ako fungujú tradičné strany kdekoľvek vo fungujúcej demokracii.

Je teda diskusia v Smere potláčaná, prípadne cítite tlak aj priamo na svoju osobu?
Musím povedať, že žiadne tlaky necítim. Navyše, na mňa nemá kto aké tlaky robiť, lebo ja som tú stranu s Robertom Ficom zakladala a vyprosím si, aby ľudia, ktorí nie sú v strane poriadne ani dve volebné obdobia, mali nejaké poznámky. Ak mi chce niekto niečo povedať, môže mi to povedať normálnym tónom, pretože aj ja komunikujem normálnym tónom a očakávam od nich, že budú viesť dialóg, a nie sa tváriť, že sa o tom nemáme dôvod verejne rozprávať. My sa o tom musíme verejne rozprávať. Náš minister má obrovský morálny problém s tým, že sa mu stalo to, čo sa stalo. Nemôžeme sa tváriť, že navonok je nám to jedno a viesť nejakú pofidérnu diskusiu vnútri.

Podarilo sa vám teda rozprúdiť diskusiu?
Neviem, pretože som čítala vyjadrenia, že na to máme vnútorné mechanizmy a fóra. Ak niekto považuje za takéto fórum snem, ktorý sa koná raz za rok a ktorý je väčšinou symbolický, tak neviem, kde mám s niekým o tom diskutovať. Preto tie témy otváram aj verejne, lebo diskusia neprebieha na žiadnej úrovni. A preto to, podľa mňa, urobil aj pán Zala. Takisto sa pokúsil o diskusiu, hovoril o tom v Banskej Bystrici a výsledkom toho boli vyjadrenia predsedu poslaneckého klubu Smeru pána Glváča, ktoré sa podľa pána Zalu nezakladajú na pravde. Aj ja som bola s pánom predsedom Ficom v Štrasburgu a nepovedal mi, aby som nerozprávala o Kaliňákovi alebo aby som nehovorila o tom, že má odstúpiť. Ak by mal pocit, že nechce, aby sa diskusia viedla, tak by mi to asi povedal medzi štyrmi očami. Pán Fico ani nenaznačil, že si neželá takúto debatu. Príde mi to ako nadpráca zo strany niektorých poslancov parlamentu, ktorí sa snažia tú diskusiu ešte v zárodku zastaviť.

Smer nezvykne prepierať svoje záležitosti na verejnosti, väčšina poslancov môže byť zaskočená, že sa teraz takáto debata otvorila.
A kedy potom chceme prekročiť tieň strán, ktoré zanikli na neschopnosti viesť diskusiu? Ak ho nie sme schopní prekročiť alebo ak ho nebudeme chcieť prekročiť, potom celkom logicky smerujeme k rovnakému osudu.

Vníma premiér túto diskusiu pozitívne alebo mu len neprekáža?
Neviem to zhodnotiť. Keďže sa so mnou o tej téme nerozprával, tak som nevidela dôvod otvárať otázku, či môžem diskutovať. Podľa mňa je úplne prirodzené, že členovia strany spolu diskutujú a nemusia si na to od nikoho pýtať povolenie. Neviem, ako to vníma, ale predpokladám, že keďže je v politike už dlhý čas, tak buď chce, aby bol Smer modernou stranou a potom takúto diskusiu víta, alebo ak to nechce, potom tá diskusia nebude.

Súhlasíte s Borisom Zalom, že Peter Pellegrini či Richard Raši by sa mohli časom postaviť do čela Smeru?
Myslím si, že sa to má viesť na vnútrostraníckej úrovni. Pretože o tom, kto bude podpredsedom alebo kto bude vo vedení, rozhodujú len členovia strany, nemá to nič s voličmi a ani to s nimi nemusíme odkomunikovať. Ale to, akým spôsobom sa bude strana uberať, by sme mali odkomunikovať verejne. Takže kto bude vo vedení strany, to je na voľbách.

Čo hovoríte na kritiku, že europoslanci sú odtrhnutí od reality?
Hovorila som to na adresu pána Glváča a pána Číža, že oni dvaja asi nevedia, že do normálnej politiky a do politickej strany patrí aj morálny rozmer politiky. Ak o morálnom rozmere nemajú potrebu hovoriť, tak mi je to ľúto. A navyše, myslím si, že by im nezaškodilo trochu si pozrieť reálie a zistiť si, čo robia poslanci európskeho parlamentu, lebo z tých ich výrokov som mala pocit, že ani netušia, čo robíme.

Navyše, pán Glváč ako predseda poslaneckého klubu bol na návšteve v Štrasburgu práve v čase, keď bolo zasadnutie a ani sa nesnažil stretnúť sa s kýmkoľvek z nás štyroch, čo považujem za jeho absolútny nezáujem o našu prácu, a tak sa mi jeho vyjadrenia zdajú zbytočne servilné.

V decembri budete mať snem, kde sa bude voliť vedenie. Očakávate, že sa potvrdia pozície, alebo dôjde k zmenám?
Neviem to odhadnúť, pretože nie som v kontakte s členmi užšieho vedenia. Mám pocit, že ani oni nevedia, ako sa to bude vyvíjať. Možno sa tá téma okrajovo otvorí aj na septembrovom pracovnom sneme. Na decembrovom sneme by sa mali predložiť aj konkrétne nominácie.

Myslím si, že slovenským politickým stranám by dosť pomohlo vo vnútorných procesoch, keby rozhodnutia o personálnych nomináciách boli otvorenejšie a nerobili by sa na poslednú chvíľu a keby boli otvorenejšie ku krajským a k okresným štruktúram. Aby nemuseli len formálne zahlasovať na sneme, ale aby aj oni mohli nominovať nejakých ľudí, o ktorých sú presvedčení, že by boli užitoční či už v poslaneckom klube, alebo aj vo vedení strany. Mám totiž pocit, že vedenie strany je dosť odtrhnuté od našich vlastných štruktúr.

Okresy a kraje sú vylúčené z diskusie?
Vylúčené nie, teraz ich formálne pozvali na stretnutie v súvislosti s osudom pána Kaliňáka, ale v princípe boli predtým na stretnutí možno niekedy v súvislosti s voľbami a inak veľmi do celkového rozhodnutia nemôžu zasahovať. Nakoniec, aj predsedníctvo doň zasahuje len formálne, lebo všetky rozhodnutia robí úzke vedenie, čo si nemyslím, že je dobré pre celkovú konštrukciu strany. Ono je to možno dobré vo vzťahu k každodennej politickej činnosti, ale veľké debaty, aké poznám zo sociálnodemokratických strán či už v Nemecku, Rakúsku alebo vo Francúzsku, tie tu absolútne absentujú.