V kríze je ochrana záujmov Smeru a nie ochrana ústavnosti na Slovensku. Pre HN to tvrdí uznávaný advokát, bývalý sudca Ústavného súdu (ÚS) a exposlanec za ANO Ján Drgonec.

"Kiska odmietol zvýšiť počet Smer pozitívnych sudcov"

Naráža tým na problémy ÚS, ktoré má so zložením senátu. Tomu totiž chýbajú traja sudcovia z celkového počtu 13 a prezident Andrej Kiska prednedávnom odmietol vymenovať kandidátov, ktorých mu navrhol parlament.

Pozrite si, prečo prezident Kiska nevymenoval sudcov, ktorých mu odporučil parlament:

Nekompletný počet sudcov však podľa Drgonca až taký problém nie je. Ochranu ústavnosti podľa neho „odborne vládze zabezpečiť desať sudcov.“ V kríze je ochrana záujmov Smeru, ktorý má v zostávajúcej desiatke sudcov šesť sympatizantov, čo ale nestačí, keďže ich tam vládna strana potrebuje aspoň sedem, tvrdí Drgonec.

Tým, že Kiska odmietol vymenovať kandidátov, ktorých odporučil parlament väčšinou, podľa Drgonca „zároveň odmietol zvýšiť počet Smer pozitívnych sudcov na zúfalo potrebnú sedmičku“.

Okrem toho Drgonec skritizoval aj zmeny právnej úpravy, ktoré sú zakotvené v Programovom vyhlásení vlády. Obáva sa, že nebudú slúžiť na zvýšenie kvality, ale na vyrovnanie účtov s nepohodlným ÚS, ktorému by sa súčasná právomoc obmedzila.

„To, čo svojho času za pomoci hromov-bleskov chcel, no nepresadil, Vladimír Mečiar, v bielych rukavičkách presadí Fico-bugárovský kolektív ľavou zadnou,“ vyhlásil pre HN Drgonec. V novom systéme si Smer podľa neho presadí svojho sudcu a dvaja sudcovia budú blízki zostávajúcim vládnym stranám.

„Sen prezidenta Kisku o zvýšení nárokov na odbornú zdatnosť sudcov ÚS sa rozplynie ako dym,“ uzavrel Drgonec.

Šéfka ÚS: Smutné, nepochopiteľné a znevažujúce

Vyhlásenia Drgonca označila predsedníčka ÚS Ivetta Macejková pre HN za smutné, nepochopiteľné a ÚS a prácu jeho sudcov znevažujúce. Vzhľadom na to, že ide o bývalého sudcu ÚS, neskôr neúspešného kandidáta na sudcu ÚS a v súčasnosti externého poradcu sudcu ÚS Petra Brňáka, by podľa Macejkovej bola zo strany Drgonca na mieste zdržanlivosť vo vyjadrovaní.

Ak je Drgonec presvedčený o svojich vyjadreniach, bolo by podľa Macejkovej korektné, „aby zdôraznil a súčasne sebakriticky uviedol, že je ako externý poradca sám spoluzodpovedný za stav, ktorý opísal.“

Macejková sa nedokáže ubrániť dojmu, že sa z Drgonca stal politik, ktorý podsúva na verejnosť nepodložené a politický podfarbené názory. „Alebo je to iba jeho ješitnosť?“ pýta sa na záver šéfka ÚS.

Prezident odmietol aj poslancov Smeru

Nekompletné zloženie má ÚS od roku 2014, keď sa uvoľnili tri miesta ústavných sudcov. Prezident Kiska zo šestice kandidátov, ktorú schválil parlament, vymenoval len sudkyňu Janu Baricovú, u ostatných piatich podľa jeho slov nenašiel hlboký záujem o ústavné právo a potrebnú kvalifikáciu, aj keď zákonné nároky spĺňali. Následne došlo k právnym sporom o to, či na takýto postup mal oporu v ústave, pričom senát ÚS rozhodol, že prezident porušil práva troch sťažujúcich sa kandidátov.

„Podpísal som rozhodnutie vo veci kandidátov na sudcov ústavného súdu – pani Fulcovej a pánov Ďuriša a Sopoligu, ako mi to uložil urobiť senát ÚS, ktorý mi vytkol, že som svoje pôvodné rozhodnutie o ich nevymenovaní nedostatočne odôvodnil. Senát ÚS mi uložil konať a rozhodnúť o týchto troch kandidátoch a každé rozhodnutie individuálne odôvodniť. Vo všetkých troch prípadoch som znovu rozhodol o ich nevymenovaní a svoje rozhodnutie som v každom jednom prípade kandidátky a kandidátov podrobne písomne odôvodnil. Chcem povedať, že dôvody nevymenovania sú, samozrejme, identické, ktoré som mal a oznámil pôvodne – teraz sú však aj súčasťou môjho písomného rozhodnutia. Bude vám k dispozícii okamžite po jeho doručení pani Fulcovej a pánom Ďurišovi a Sopoligovi,“ komentoval Kiska svoje rozhodnutie, ktoré oznámil začiatkom júla tohto roka.

Ďalší jeden post na ÚS sa uvoľnil koncom februára tohto roku, vtedajšia Národná rada SR s väčšinou poslancov Smeru zvolila dvoch kandidátov – poslancov Smeru Mojmíra Mamojku a Janu Laššákovú.

Začiatkom februára 2016 Kiska oznámil, že do marcových parlamentných volieb už nerozhodne o kandidátoch na ústavných sudcov, ktorých mu ponúkol parlament a počká si na novú politickú parlamentnú reprezentáciu. V júlovom rozhodnutí oznámil Kiska zároveň, že nevymenuje ani Mamojku a Laššákovú.

Gašparovič skritizoval Kisku

Je nepochopiteľné, ak prezident rozhoduje o odbornej kvalite sudcov, pretože o tom by mal rozhodovať úplne iný inštitút. Pre TASR to povedal exprezident Ivan Gašparovič na margo Kiskovho postoja, ktorý odmieta vymenovať ústavných sudcov z kandidátov, ktorých mu navrhol parlament.

"Národná rada preto dáva prezidentovi na jeden post sudcu dvoch kandidátov, aby si mal z čoho vybrať. O jeho povinnosti jednoznačne hovorí ústava, aj Benátska komisia povedala, že prezident je povinný vymenovať. On nemôže uviesť, že ich nevymenuje, lebo nemajú záujem o ústavu. Je to nezmysel, veď každý sudca dennodenne rozhoduje, a to všetko má súvis s ústavou," upozornil Gašparovič.

Podľa jeho slov je súčasný postoj prezidenta Kisku veľmi pomýlený a zlý. "Ústavný súd je už dlhšie obdobie v menšom počte, a to nie je dobré," uzavrel Gašparovič.