Dvíhanie prsta, ktorý je signálom pre poslancov, ako hlasovať, je dehonestácia parlamentu, hovorí Peter Kresák zo strany Most-Híd. Na koaličných rozhovoroch padajú návrhy, aby sa situácia s ministrom vnútra Robertom Kaliňákom začala riešiť. Priznáva však, že ak s ním nebude chcieť niečo urobiť Smer, sú v tejto otázke bezmocní.

Keby ste sa mohli vrátiť pred rozhodnutie vstúpiť na kandidátku strany Most-Híd s tým, že by ste poznali povolebný vývoj, zmenili by ste na ňom niečo?
Ak sa mám vrátiť až tak dozadu, tak poviem, že keď ma oslovil Most-Híd, tak som povedal áno, lebo tá vízia občianskej strany ma oslovila ako človeka, ktorý sleduje politické dianie. Aj keď som nebol na „voliteľnom mieste“, pokladal som za svoju občiansku povinnosť túto víziu podporiť. Navyše, odbúranie historického napätia medzi Maďarmi a Slovákmi pokladám za strašne dôležité a to, že došlo k zásadnému prelomeniu vzťahov medzi Mostom-Híd a SNS je taktiež veľmi významná vec, aj keď podľa môjho názoru jej médiá nevenujú potrebnú pozornosť. Myslím si, že pokiaľ na základe výsledkov volieb neexistovala a ani neexistuje reálna alternatíva k súčasnej vláde, tak to, čo sa stalo, bolo jediné možné.

Alternatívu s Richardom Sulíkom na čele ste od začiatku vnímali ako nepriechodnú?
Ja som to neriešil ako stranícky politik. Nie som v straníckych štruktúrach. Mám však informácie, že boli rokovania medzi Richardom Sulíkom a stranou Most-Híd a tiež, že tam hneď došlo k istým prekvapeniam, ktoré naštrbili dôveru. Pokiaľ sú moje informácie správne, tak Richard Sulík okamžite zverejnil obsah rozhovoru, ktorý bol zadefinovaný ako interný. Ale to nebolo podstatné. Podstatné bolo to, že nebola šanca získať 76 hlasov, takže rozhovory akoby ani nemali zmysel.

Máte pocit, že prelomenie bariér medzi SNS a Mostom-Híd je úprimné a nie je v tom len mocenský záujem?
V politike je vždy istá miera pragmatizmu, takže sa dá na to pozrieť aj takto. Ale keď sa človek baví aj s radovými poslancami SNS, tak nemám ten pocit. Som presvedčený, že vzťah, ktorý sa začal budovať medzi Andrejom Dankom a Bélom Bugárom je úprimný a nebolo to o nejakom hraní či politických úvahách.

„Ako právnik vidím celé to pokrivenie legislatívneho procesu, hlúpe zákony aj zbytočné zmeny spôsobené hlúposťou ich predkladateľov alebo ,parlamentným prstom‘ pani podpredsedníčky parlamentu s následným hlasovaním servilných sluhov.“ Viete, kto je autorom tohto výroku?
Zrejme ja. A doteraz si za ním stojím. Asi pred dvoma mesiacmi som musel v parlamente cez faktickú poznámku presne na toto reagovať. Ten nešťastný zlozvyk, ktorý odsudzujem, totiž začali praktizovať aj ďalší parlamentní kolegovia. Pani Laššáková už nesedí na podpredsedníckej stoličke, ale sedí tam iný podpredseda strany Smer.

Martin Glváč.
Áno. Sedí tam aj Béla Bugár a sedia tam ďalší. A niektorí z nich začali toto praktizovať. Práve preto som musel vystúpiť a povedať, že je to hanba a nemali by to robiť. Dokonca to išlo tak ďaleko, že niektorí predsedovia výborov sa zo svojho miesta snažia ukazovať poslancom, ako majú hlasovať. Pokladám to za dehonestáciu parlamentu. Poslanci nie sú ovce a vedia, ako majú hlasovať.

Poslanci v minulom období boli teda len servilní sluhovia alebo ich do tej pozície dostával „parlamentný prst“?
V každej strane existuje istá disciplína, ktorú si v súčasnosti vyžaduje aj koaličná zmluva. Čiže v určitých otázkach je pochopiteľné očakávanie, že poslanci budú hlasovať v súlade s tým, čo bude koalícia pokladať v danom čase za prioritné alebo čo je predmetom programového vyhlásenia vlády. V iných otázkach by to tak nemalo byť. Neviem, ako to funguje v iných stranách, ale v Moste je veľa otázok, na ktoré dostávajú poslanci takzvané zelené karty, čiže môžeme hlasovať, ako chceme. Napríklad Mečiarove amnestie alebo zákon o štátnom občianstve. To sú veci, kde je v Moste možné hlasovať podľa presvedčenia.

Glváčove „véčko“ platí len pre Smer alebo celú koalíciu?
Myslím si, že áno (pre Smer). Ale hovorím ešte raz, že som veľmi proti tomu a je to zosmiešňovanie parlamentu.

Ste v koalícii so Smerom. Máte pocit, že dnes dochádza k nejakej zmene? Pred voľbami ste dosť kritizovali napríklad políciu, ktorá je pod vplyvom ministerstva vnútra.
Pre stranu Most-Híd bolo dôležité, aby sa pri rokovaní o budúcej koalícii akceptovali viaceré jej priority, ktoré sa nakoniec dostali do koaličnej zmluvy. A keď sa bavíme o polícii, tak jedna z priorít bola, aby sa dostala inšpekcia spod priameho vplyvu ministra. Bola tam dohoda a dnes sa už rodia legislatívne návrhy, ktoré to zmenia. Stojím za tým, že som bol veľkým kritikom aj inšpekcie, aj ministra Kaliňáka v súvislosti s jeho zásahmi v rómskych osadách, kde sme narážali na seba, keď som ako právny zástupca verejnej ochrankyne práv musel zaujímať právne stanovisko k postupom polície. Tam boli konflikty a verím, že tieto legislatívne aktivity ich do budúcnosti minimalizujú alebo rovno odstránia.

Veríte v súčasnej situácii v objektívne vyšetrenie kauzy Bašternák?
Asi som naivný, ale stále si myslím, že tu je na to priestor.

Situácia sa zatiaľ nezmenila, polícia formálne stále spadá pod ministra vnútra. Zároveň vieme, že minister vnútra odkúpil podiel od Ladislava Bašternáka.
Nechajme teraz fakty, pretože ja nemám presné informácie o všetkých skutočnostiach a jednak sa niektoré veci, o ktorých sa hovorí, udiali pomerne dávno... Ale nechcem sa k tomuto vyjadrovať. Otázka znela, či sa veci vyšetria. Tam zopakujem, že chcem byť „naivný optimista“, pretože mám pocit, že veci sa hýbu. Je tu tiež značný tlak verejnosti. Žiadny člen koaličnej strany nemôže povedať, že to nevníma. A ten tlak prináša isté výsledky. Ale nehovorím, že je to len vďaka tlaku, ktorý dnes prezentuje opozícia, pretože mám veľký problém s formou, akou sa to robí. Mám napríklad tiež pocit, že ľudia, ktorí sú priamo zainteresovaní, či sú to ľudia z daňových úradov alebo finančnej polície – viete, že tam došlo k výmenám, ale takým, že ľudia sa sami vzdali, lebo sa cítili istým spôsobom vťahovaní do politiky. Je to tiež zákon o slobodnom prístupe k informáciám a ďalšie nástroje verejnej kontroly, o ktorých som presvedčený, že napokon prinesú výsledky. To, že situácia je taká napätá, chápem dnes možno aj preto, že dotknutá strana akoby sa zaťala a povedala si, že my si nenecháme teraz rúbať svojich ministrov. Mám pocit, že keby ten tlak nebol taký, aký je, možno by sa veci už pohli ďalej.

Keby teda opozícia nerozbehla protesty, minister Kaliňák by dnes nesedel na svojom kresle?
Úprimne? Myslím si, že by minister Kaliňák sedel na svojom mieste, tak ako sedí na svojom mieste aj napriek týmto protestom opozície.

Vy osobne stále dôverujete ministrovi Kaliňákovi?
Otázka ďalšieho osudu Roberta Kaliňáka je v prvom rade otázkou Smeru. Nám sa k tomu veľmi ťažko vyjadruje. Otázka však zrejme stojí tak, že pokiaľ Smer trvá na statuse quo ako v súčasnosti, potom existuje iba riešenie buď – alebo. Buď teda ostane vláda, alebo padne. Potom však každý zodpovedný politik musí hľadať odpoveď na otázku, čo ďalej. A ja dnes nevidím iné riešenie. Predstavme si, že voľby dopadnú podľa preferencií zo začiatku júla. Opäť budeme v krízovej situácii. A potom čo, pôjdeme do ďalších volieb a budeme opakovať voľby, kým nebude súčasná opozícia spokojná? To podľa mňa nie je riešenie. Nič to však nemení na skutočnosti, že podľa môjho názoru je súčasná situácia koaličných partnerov Smeru v tejto otázke veľmi ťažká.

Nie je práve možný odchod z koalície tou silou, vďaka ktorej by Most-Híd mohol žiadať odstúpenie Kaliňáka?
Som presvedčený, že Most-Híd a aj ďalšie koaličné strany by chceli, aby bola situácia pokojná a aby sa dalo postupovať konštruktívnym spôsobom pri napĺňaní programového vyhlásenia vlády. Ale ako som povedal, máme dve možnosti: buď rozbiť vládu a uvrhnúť krajinu do chaosu, alebo vyvíjať tlak na Smer, aby nejakým spôsobom reagoval na vzniknutú situáciu. Ale potrebné kroky musia urobiť oni.

A tlačíte na nich?
Ja sa koaličných rozhovorov nezúčastňujem, ale pokiaľ mám informácie, sú tam návrhy, ktoré hovoria o tom, že by bolo vhodné, aby sa táto situácia riešila, ak to chceme povedať veľmi jemne. A myslím si, že to riešenie, ktoré prednedávnom už navrhol myslím práve Béla Bugár, by síce možno nebolo optimálne, ale minister Kaliňák by mohol dočasne opustiť miesto ministra do ukončenia vyšetrovania a pokiaľ by sa preukázalo, že sa nedopustil skutkov, z ktorých ho opozícia obviňuje, vrátiť sa do pôvodnej funkcie. Ale pokiaľ Smer nemá túto potrebu, my s tým nevieme nič urobiť.

Nie je to frustrujúce?
Iste, že je.

Most-Híd bol vnímaný ako...
Nechajme tak, kto bol ako vnímaný, ten obraz šírili hlavne predstavitelia súčasnej opozície. Voličské preferencie to veľmi nepotvrdzujú. Sme v reálnej politike a či chceme, či nie, musíme dokázať predvídať dôsledky svojich rozhodnutí aj v širšom medzinárodnom kontexte. A tam sa zvyčajne lámu ľady. Z medzinárodného pohľadu by napríklad mohla iná ako súčasná vláda zásadným smerom rozkývať proeurópske a proatlantické postoje Slovenska. Pred voľbami som mával priateľské rozhovory s rôznymi veľvyslancami, s ktorými sme sa z času na čas bavili o právnych a politických otázkach. Opakovane som počúval, že podľa ich názoru, nech Smer pôsobí doma akokoľvek rozporuplne – teraz nehodnotíme, či dobre alebo zle – tak reprezentácia na čele s Robertom Ficom je vnímaná ako proeurópska a proatlantická. Keby ste si vypočuli súčasné vystúpenia niektorých poslancov napríklad za stranu Sme rodina či kotlebovcov, tak by toto smerovanie neznelo tak samozrejme. Nové voľby by mohli vytvoriť situáciu, že vláda by nebola možná bez niektorého z politických subjektov odmietajúcich EÚ alebo NATO, a potom by sme, podľa môjho názoru, mali skutočne vážny problém.

Nestáva sa z tohto tvrdenia všeobecne platný argument, ktorým sa ospravedlňujú rôzne prešľapy?
Chápem, že niekto to môže takto vnímať, ale nesúhlasím. Bol by som posledný, kto by hovoril, aby sa to používalo ako argument voči tomu, aby sa nekonalo v kauzách, o ktorých sme sa bavili. Iba si myslím, že je mojou povinnosťou vnímať aj tieto ďalšie skutočnosti. Som proste presvedčený, že nežijeme iba okolo Bašternáka, nech sa tam deje čokoľvek. To nie je najzásadnejší problém Slovenska. Je to vážny problém, ale máme aj množstvo iných vecí, na ktoré treba brať pri politických rozhodnutiach ohľad.
Minulý týždeň použila koalícia svoju silu na to, aby sa zbavila diskusie o Kaliňákovi, keď odhlasovala návrh Andreja Danka o preložení mimoriadnej schôdze na september. Ako vnímate toto rozhodnutie?
Možno ma obviníte z toho, že chcem zakrývať tie veci, ale som presvedčený, že vzhľadom na časový plán aktivít vlády a vyťaženie priestorov národnej rady, nebolo možné pokračovať v mimoriadnej schôdzi. Dlhodobo sa plánovalo, že priestory parlamentu sa využijú na iné veci.

Opozícia hovorí o tom, že Andrej Danko robí z parlamentu rohožku.
Už som zažil v parlamente ťažké situácie aj v minulosti. Mám problém s vyjadreniami niektorých predstaviteľov opozície, pretože nemajú nič spoločné s rozumom, ani s kultúrou.

Keď prišlo toto rozhodnutie, opozícia to evidentne nečakala. Nebolo by korektnejšie pokúsiť sa v takejto citlivej veci dohodnúť s poslancami opozície? Koalícia od nich totiž žiada, aby rokovali o svojich návrhoch zákonov skôr, než ich dajú do pléna.
Pokiaľ viem, zvyčajne sa tieto veci riešia na poslaneckom grémiu. Na týchto rokovaniach sa však zvyčajne nezúčastňujem. Na druhej strane viem, že podobné veci sa diali aj v minulosti. Nechcem povedať, že toto bola obštrukcia, azda skôr pragmatické riešenie, ale neskôr sa použila aj obštrukcia, ktorá je však štandardnou súčasťou výbavy demokratického parlamentu.

Lucia Nicholsonová sa rozhodla ísť proti obštrukcii v prípade odvolávania Roberta Fica a otvorila schôdzu. Ako sa k tomu postaví koalícia?
Mám pocit, že o tomto jej rozhodnutí sa ešte budeme baviť. To, čo urobila, vnímam ako vážny problém, pretože to chápem ako vedomé porušenie právneho poriadku a to by sme nemali tolerovať. Určite sa k tomu vrátime. Myslím, že mám vysokú mieru tolerancie k bežným omylom, ktorých sa každý predsedajúci národnej rady môže dopustiť, ale pokúsiť sa riadiť NR SR bez oprávnenia a namiesto zisťovania prezencie poslancov v sále argumentovať prezenčnou listinou je absolútne v rozpore s právnym poriadkom. Neviem si predstaviť, že by ktokoľvek, kto sa takýmto spôsobom pokúsil viesť schôdzu, mohol ďalej pokračovať vo funkcii podpredsedu NR SR.

Budete sa snažiť o jej odvolanie?
Ak príde taký návrh, budem hlasovať za jej odvolanie z funkcie podpredsedníčky parlamentu. Môžem mať akýkoľvek politický názor, môžem sa dopustiť omylu, ale toto bolo úmyselné. A to je problém.

Diskusia okolo odvolávania ministra Kaliňáka bola dosť vyostrená, objavili sa transparenty a začalo sa hovoriť o parlamentnej stráži.
Ja sa k tomu tiež hlásim. Parlamentná stráž je na to, aby v prípade mimoriadnych udalostí dokázala zabezpečiť poriadok. Situácia v parlamente dospela tak ďaleko, že ten, kto vedie schôdzu, bude potrebovať nejaké nástroje, aby zabezpečil jej dôstojný priebeh. Keď vidím, čo stvárajú niektorí kolegovia v opozícii, ale aj v koalícii, tak dospievam k presvedčeniu, že sú potrebné legislatívne zmeny na zabezpečenie slušného a kultúrneho rokovania.

Daniel Lipšic z hnutia OĽaNO-NOVA hovorí, že to bude náhubkový zákon a vidí za tým obmedzenie slobody prejavu.
V tomto je kolega Lipšic absolútne geniálny, lebo nie je napísaná ešte ani čiarka, ale on už má hanlivý názov pre celú legislatívnu zmenu. Ak sa majú robiť zmeny v rokovacom poriadku, tak by sa mali týkať úpravy okruhu vecí, ktoré by sa nemali vnášať do rokovacej sály a utvoriť parlamentná stráž, ako nástroj na zabezpečenie slušného rokovania a poriadku v rokovacej miestnosti a zadefinovať pravidlá jej fungovania.

Ako si teda predstavujete ideálne rokovanie?
Názov parlament je odvodený z francúzskeho parler, čo znamená hovoriť. V parlamente má pri otvorenej diskusii vyhrať lepší argument, nemá sa tam kričať a nadávať, či poskakovať s mávadlami ako na lampiónovom sprievode. V britskom parlamente sa napríklad poslanci, na znak úcty, pri diskusii oslovujú dokonca v tretej osobe.

Ale aj kričia.
Ale kričia v tretej osobe. A keď porušia medze slušnosti a zasiahne predsedajúci snemovne, tak nie je neobvyklé, aby poslanca vykázal z rokovania aj na niekoľko dní.

Rozdiel oproti nášmu parlamentu je v tom, že predsedajúci snemovne je nadstranícky. Čo sa o našich predsedajúcich parlamentu nedá povedať.
V okamihu zvolenia má predsedajúci snemovne povinnosť správať sa nadstranícky, ale do snemovne je volený ako člen strany. Som presvedčený, že aj naši predsedajúci parlamentu by mali pôsobiť nestranne. Práve na rokovaní o možných zmenách rokovacieho poriadku som ich upozornil na potrebu takéhoto pôsobenia, čo bude, samozrejme, klásť na každého predsedajúceho zvýšené nároky.

Neobávate sa, že v tomto kontexte bude stráž zneužívaná?
Vždy to chce čas a zvyk. Ale dnes sme v situácii, keď treba veci posunúť ďalej. Budem podporovať to, aby bol vždy jeden alebo dvaja podpredsedovia parlamentu za opozíciu. Aj oni vedú schôdze, čiže oni budú mať nielen rovnaké oprávnenia, ale budú sa na nich klásť aj rovnaké očakávania.

Kto je Peter Kresák?
Odborník na ústavné právo ukončil v roku 1978 Právnickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave. Neskôr pracoval v Slovenskej akadémii vied. Od roku 1985 do roku 2006 pôsobil na Právnickej fakulte UK, kde sa špecializoval na porovnávanie svetových ústavných systémov. Začiatkom 90. rokov, počas ČSFR, bol vymenovaný za ústavného sudcu. Venoval sa aj ochrane ľudských práv či približovaniu slovenskej legislatívy k štandardom OSN. Prvýkrát do politiky vstúpil v roku 1998 ako poslanec SOP. Po roku 2002 sa z nej stiahol a opätovne kandidoval až v ostatných parlamentných voľbách za stranu Most-Híd. Nie je členom strany.