Na periférii sídliska zastaví dodávka. Šofér otvára dvere, jeho sprievod čosi vybaľuje zo škatúľ v zadnej časti auta. Blíži sa k nim osoba, obzerá sa, či ju niekto nesleduje. Dochádza k výmene: osoba do špeciálnej nádoby vhadzuje akési drobné predmety, z auta jej na dôvažok podávajú tie isté, len nové a hygienicky zabalené. Ľudia v aute sú sociálni terénni pracovníci, ktorí v uliciach miest pracujú s užívateľmi drog. Osoba, s ktorou komunikujú, je jednou z nich. Použitú injekčnú striekačku práve vymenila za novú.

Vymieňanie striekačiek ľuďom, ktorí injekčne užívajú drogy, funguje na Slovensku desiatky rokov. Práve s výmenou striekačiek sa zvykne spájať mýtus, že podporuje užívanie drog. Štúdie však preukázali, že táto aktivita k zvýšeniu dopytu po nelegálnych látkach nevedie. Práve naopak.

Organizácie, ktoré s témou tzv. harm reduction (programy zamerané na zníženie škodlivých vplyvov niektorých činností, napríklad pokiaľ ide o sexbiznis alebo užívanie drog, pozn. red) pracujú, hovoria o znižovaní šírenia infekčných chorôb, vyššej informovanosti užívateľov drog o možnostiach riešenia ich problémov i pomoci ich začlenenia do spoločnosti.

Barbora Kuchárová z občianskeho združenia Prima, ktoré sa venuje sociálnej terénnej práci, si myslí, že v súčasnosti je spoločnosť k výmene striekačiek drogovo závislým tolerantnejšia. „Klientov to motivuje k zmene životného štýlu. Má to nesmierny význam v zmysle hesla: Prevencia je lacnejšia ako liečba,“ hovorí.

Výmena sa oplatí

Na efektivitu výmeny injekčných striekačiek sa vlani pozrel štátny think tank Inštitút finančnej politiky. Pri analýze nákladov a výnosov programu Chráň sa sám združenia Odyseus zistil, že každé vložené euro sa štátu vráti takmer trojnásobne. Tieto čísla podľa inštitútu hovoria o vysokej efektivite programu aj o tom, že ušetrené náklady by sa mohli použiť na financovanie iných oblastí.

Prečo je vlastne výmena injekčných striekačiek pre spoločnosť výhodnejšia? Odpoveď treba hľadať v štatistikách prenosných ochorení. Prevzatá použitá striekačka totiž neohrozuje ľudí, ktorých by - pokiaľ by skončila pohodená v kanáli alebo v prírode - mohla poraniť a nakaziť, keďže môže obsahovať infekčné choroby.

„Výmena striekačiek zabezpečuje oveľa nižšie riziko, že striekačka bude infekčná,“ približuje Miroslava Žilinská zo združenia Odyseus.

Zároveň spomaľuje šírenie infekčných ochorení, ktoré sa prenášajú opakovaným či zdieľaným používaním striekačiek medzi samotnými užívateľmi drog. Medzi tie najčastejšie na Slovensku patrí hepatitída typu B a najmä hepatitída typu C. Prenos HIV injekčnými striekačkami je u nás zriedkavý. Európske monitorovacie centrum pre drogy a drogovú závislosť v roku 2015 nezaznamenalo žiadny prípad prenosu HIV injekčným užívaním drog.

Pridrahá žltačka

Podľa Žilinskej hovorí posledný odhad z roku 2008 o 8 200 až 33 500 injekčných užívateľoch drog na Slovensku. Inštitút finančnej politiky uvádza, že až 40 - 50 percent z nich je nakazených hepatitídou typu C.

Liečba ochorenia pritom nepatrí medzi najlacnejšie. Podľa zdravotnej poisťovne Dôvera sa minuloročné náklady na liečbu jedného pacienta s hepatitídou typu C pohybovali pri sume viac ako 2000 eur. Náklady na liečbu pre všetkých pacientov užívajúcich injekčne drogy by sa teda mohli vyšplhať do výšky 0,7 až 26,8 milióna eur za rok.

Tie však nie sú konečné. Hepatitída sa pacientovi môže vrátiť alebo spôsobiť ďalšie ochorenia ako cirhóza, rakovina pečene a úmrtia. Liečba jedného pacienta s HIV by stála 12-tisíc eur za rok. Aj tieto náklady sa znižujú prostredníctvom výmeny striekačiek.

V aktivitách zaostávame

Napriek tomu Slovensko v aktivitách zameraných na zber a výmenu injekčných striekačiek zaostáva. Kým u nás je jedno kontaktné centrum, štyri terénne programy a jedna možnosť výmeny striekačiek v Centre pre liečbu drogových závislostí, v Česku je 67 kontaktných centier a 56 terénnych programov.

Barcelona dokonca zriadila miestnosť pre ľudí užívajúcich drogy. Môžu si ich podať v hygienickom prostredí s odborným personálom. Týmto krokom z mesta zmizla otvorená drogová scéna a znížilo sa ohrozenie okolia.

Aj riaditeľ Centra pre liečbu drogových závislostí Ľubomír Okruhlica podotýka, že dostupnosť zdravotníckeho materiálu má svoj vplyv. „V Amerike alebo vo Francúzsku sa nedajú voľne zakúpiť injekčné striekačky, na Slovenku áno. Dôležité je to najmä v mestách, kde nefungujú programy na výmenu ihiel. Stretávame sa však s neochotou niektorých lekární,“ vysvetľuje situáciu. Centrum podľa jeho slov eviduje mierny pokles vymenených striekačiek na jeho kontaktnom mieste, no spomína i klientov, ktorí tieto služby využívajú už 20 rokov.

Počet injekčne závislých klesá

Podľa Európskeho monitorovacieho centra počet ľudí injekčne užívajúcich drogy v Európe klesá. Preferencie užívateľov drog prechádzajú z heroínu na pervitín a extázu. Napriek tomu Odyseus zaznamenal nárast vymenených striekačiek.

Nie je jasné, či je to spôsobené vysokou motiváciou užívateľov drog vymieňať striekačky, alebo zníženou kvalitou drog, keď sú užívané viackrát denne.

V Bratislave vydajú jednému užívateľovi za rok priemerne 140 injekčných striekačiek. Odyseus predpokladá, že potreba sterilných striekačiek je dvojnásobná, no nedokáže ju pokryť.

Na pokraji záujmu

Aj samotná Európska investičná banka a Európska komisia odporúčajú realizovať verejné investície s návratnosťou nad 3,5 až päť percent. Program Chráň sa sám je vysoko výnosný, keďže dosahuje návratnosť až 16 percent. Napriek tomu zostáva téma výmeny injekčných striekačiek na pokraji záujmu financovania a združenia, ktoré sa jej venujú,  majú každoročne problém s hľadaním finančných zdrojov

„Ministerstvo zdravotníctva podporuje aktivity organizácií dotáciami a financovaním získavania údajov z monitorovania drogovej situácie na Slovensku,“ uviedol svoje stanovisko k problematike rezort.

V roku 2015 bola výška dotácií pre všetky združenia viac ako 50-tisíc eur. Organizácie však nemajú nárokovateľný prísun peňažných prostriedkov, keďže nie je ošetrený ich status v systéme starostlivosti o postihnutú časť populácie.

Sociálne aj ekologické dopady

Na zdravotné náklady súvisiace s drogami nadväzujú aj sociálne. Podľa Miroslavy Žilinskej odsúva ľudí na okraj spoločnosti ilegálnosť drog. Za prechovávanie omamných látok bolo v minulom roku odsúdených viac ako 500 občanov.

„Keď sú ľudia trestaní za držbu drog, majú problém nájsť si prácu. Bez práce si nezaplatia bývanie, ale ak nemajú kde bývať a navyše majú zdravotné problémy, s ťažkosťami môžu zarábať. Je to začarovaný kruh,“ podotýka.

To, že striekačka skončí voľne pohodená v prírode, má aj svoje ekologické dopady. Rozklad odolného plastu, z ktorého je vyrobená, môže trvať desiatky až stovky rokov. Profesor Igor Bodík zo Slovenskej technickej univerzity v Bratislave však ubezpečuje, že do pitnej vody sa nebezpečné látky nedostanú.

Článok v sekcii Globálne vznikol v rámci projektu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt podporil SlovakAid.

Autorka je študentkou kurzu Globálne výzvy (nielen) pre žurnalistov. Kurz je súčasťou projektu Svet medzi riadkami.