Dva týždne pred voľbami. Médiá nesmú zverejňovať predvolebné prieskumy. Len v kuloároch, neskôr v českých médiách vychádzajú správy, že ĽS-Naše Slovensko má reálnu šancu dostať sa do parlamentu. Pár dní až hodín pred voľbami zas agentúry v prieskumoch pre Smer a Sieť merajú obom výsledky, ktoré znervózňujú. Nízkymi číslami v porovnamí s tým, čo sa očakávalo.
A potom večer 5.3. a exitpoll. Marian Kotleba v parlamente, Boris Kollár v parlamente, Sieť len tesne prešla. KDH von. Výsledky, kopírujúce exitpoll. Lídrom pravice je SaS.
Radičová II.? Omyl
Ak si niekto reálne myslel, že tu máme analógiu s rokom 2010 a vznikom Radičovej vlády, mýlil sa. Lebo už pár hodín po voľbách sa logicky začali úvahy, kto s kým a kde. A až prekvapujúco presvedčivo odrážali to, ako vláda v skutočnosti vyzerá.
Ako sa teda kreovala tam, kde volič nemôže nahliadnuť? Čo hovorili kuloáre? Ako sa rokovalo v skutočnosti? Zrejme nedokážeme ponúknuť komplexný pohľad, ale pokúsme sa aspoň nahliadnuť už s odstupom do chráneného zákulisia.
V pondelok 7.3. mnohí riešili, či to Sulíkovci naozaj nedajú. Nevyzeralo to nereálne, minimálne nie nereálnejšie ako vláda so Smerom. Napriek tomu sa už vtedy skloňovalo spojenie 4 strán: Smeru, SNS, ktorí mali k sebe vždy blízko. A k ním Most a Sieť. Ako najpravdepodobnejšia a najreálnejšia alternatíva. Čo hralo proti, však boli neistá odozva na spojenie dvoch pravicových strán so Smerom. Popri tom ešte rokoval Sulík.
Otázne tiež bolo, ako voliči Mosta príjmu spojenectvo s národniarmi. A Sieť? Potrebovala vládu. Môžeme len špekulovať prečo. Pre nikoho táto alternatíva nebola ideálna. Nikto z nej nebol šťastný. Ale bola najpragmatickejšia. Povedzme, najistejšia.
Nové možnosti na scéne
Situácia bola zamotaná, a tak sa začalo hovoriť o ďalších alternatívach. Nechať zlyhať prvé kolo rokovaní, druhé, na čele so Sulíkom. Nastal by pat, všetci by boli vyčerpaní, volič by možno akceptoval aj dovtedy neakceptovateľné. Buď už spomínanú alternatívu, možno aj spojenie Sulíka s Ficom. O tom, že táto možnosť minimálne niekde vzadu bola reálna, svedčia aj ponuky, ktoré mali ísť Richardovi Sulíkovi, o ktorých hovoril v HNtelevizii.
Sulík ale nechcel, lebo vedel, že jeho voliči by mu to neodpustili. Toto už nie. Za ďalšiu alternatívu bola označovaná aj opozičná zmluva, predčasné voľby a úradnícka vláda.
Práve posledná možnosť pritom mala nakoniec zavážiť. Vláda odborníkov totiž bolo to, čoho sa strany najviac báli. Skladal ju naozaj Andrej Kiska niekde v pozadí? Skutočne rokoval s nejakými ľuďmi? Skĺzli by sme asi do roviny veľkých konšpirácii. Čo však bolo isté, politici z nej mali reálny strach. Dokonca niektorí ľudia, ktorí by sa do možnej Kiskovej formácie hodili, mali dostávať otázky, či ich už prezident kontaktoval. Od súčasných vládnych predstaviteľov. Avšak, nekontaktoval.
Vzadu sa stále lepila súčasná vláda. Premiér Lajčák? Niektorí si dokonca priali Danka. Do toho strach z úradníckej vlády. Pôvodný plán padol. Išlo sa do finále.
Rozhodnutie, ktoré všetko zmenilo
Sobota: Danko si dal ultimátum. Bugár zvoláva narýchlo straníkov, ktorí o stretnutí naozaj vopred nevedeli. Dokonca aj v Smere len počuli, že také niečo má prísť. Nasleduje Sieť. Strana zaťažená dlhmi z masívnej kampane.
Smer sa prizerá, Fico posiela pozvánky na rokovania.
A všetci veľmi dobre vedia, že v tú sobotu vzniká oficiálne vláda. Tá, o ktorej väčšina ľudí vedela už týždeň. Čakalo sa len na sobotu a Danka.
Potom prišli rokovania. Smer získava o niečo menšiu moc ako predchádzajúce štyri roky. Všetci hovoria o tom, že neboli dôležité posty, ale priority. Čo sa dialo za zatvorenými dverami, opäť zostáva len v rovine špekulácií.
Labutia pieseň koaličníkov
Isté je, že nikto nechcel zdravotníctvo. A tak naň Smer nominoval nestraníka. Hoci práve o tomto rezorte sa hovorilo ako o jednej z mála možných spás pre Sieť. Mali dokonca na túto víziu lákať aj odídenca Miroslava Beblavého. Ten o odchode hovorí striedmo, ale ponuka "poďme spoločne zachrániť zdravotníctvo" dáva logiku. Odmietol. Procházka mal chcieť následne ministerstvo zahraničných veci. Pre seba. Ale nevyšlo. Dostal eurofondami "prepchanú" dopravu.
V Sieti zrejme tušia, že s veľkou pravdepodobnosťou krútia svoje prvé a posledné volebné obdobie. Aj Béla Bugár možno vie, že toto je preňho s istou pravdepodobnosťou záverečná. Možno. Ak kuloáre opäť neklamú, uvedomuje si to veľmi dobre.
A prečo teda nikto nešiel do predčasných volieb? Naozaj to bol strach z Kotlebu a antiestablishmentu? Možno aj áno. Verejne sa však nikdy nekomunikoval iný, dôležitý faktor. Anonymne citujúc jedného človeka, blízkeho vláde: sme všetci vyčerpaní. Nielen ľudsky, ale aj finančne.