Vybudovanie spoločnej európskej pohraničnej stráže, systematické kontroly na vonkajších hraniciach EU a zaistenie dobrej návratovej politiky sú hlavnou agendou dnešných rokovaní ministrov vnútra EÚ v Bruseli. Uviedol to minister vnútra SR Robert Kaliňák po príchode na zasadnutie Rady EÚ pre vnútorné záležitosti.
Kaliňák povedal, že EÚ vlani podcenila migračný tok, posledné aktivity jednotlivých členských štátov však podľa neho vedú k tomu, že treba zatlačiť na nájdenie spoločného riešenia. EÚ musí byť podľa Kaliňáka tiež pripravená aj na to, že spoločné riešenia zlyhajú, tak ako zlyhali vlani.
Za najdôležitejší označil vznik pohraničnej a pobrežnej stráže, kde členské štáty tlačia na jej čo najrýchlejší vznik a fungovanie, lebo to následne dovolí lepšie budovanie návratovej politiky členských štátov únie.
Pripomenul, že SR je ochotná vyslať okolo 300 policajtov do útvarov spoločnej európskej stráže a poskytnúť letecké prostriedky na hliadkovanie hraničných zón a morských vôd. Dodal, že Slováci majú v tomto smere skúsenosti z Gibraltáru.
Kaliňák zdôraznil, že sa treba sústrediť predovšetkým na vojnových utečencov, dnes sú to predovšetkým tí zo Sýrie. Je však potrebné myslieť dopredu a v prípade ďalších konfliktov zaistiť, aby susedné krajiny vedeli zabezpečiť dobré životné podmienky pre utečencov z krízových zón, čo pomôže obmedziť tlak na migráciu do EÚ. Podľa jeho slov treba tak postupovať aj preto, lebo je naivné si myslieť, napríklad pri sýrskych utečencoch v Európe, že sa vrátia domov, až sa situácia v ich krajine upokojí.
"Dôležitý krok z pohľadu spoločnej európskej stráže je aj to, aby sme v rámci dohôd medzi EÚ a Tureckom dokázali vracať utečencov do Turecka, kde jednotlivé štáty môžu poskytovať pomoc najviac ohrozeným a pomáhať aj pri azylovej procedúre a zobrať ich do svojich krajín. Ale nemôžeme ďalej tolerovať nekontrolovaný tok do EÚ a tento rok bude väčší ako bol vlani," povedal Kaliňák. Dodal, že už teraz to naznačujú čísla o počte migrantov, keď na začiatku roka je denná dávka migrantov niekoľkonásobne väčšia ako bola vlani v rovnakom období.
Čo sa týka pracovného návrhu Rady EÚ na vykonávanie systematických kontrol na vonkajších hraniciach únie, Kaliňák zdôraznil, že pre Slovensko nejde o nič nové, lebo my takéto kontroly máme na hraniciach s Ukrajinou.
"Ďalším stanoviskom z našej strany je, aby sme predchádzali niektorým návrhom, ktoré majú byť zapracované do nového Dublinského nariadenia. Už sa nemá hovoriť o permanentných kvótach, ale o férovom prerozdeľovaní a spoločnom azylovom konaní. To všetko je len iný názov pre prerozdelenie utečencov do všetkých krajín EÚ," skonštatoval Kaliňák. Opätovne upozornil, že kvótový systém sa ukázal ako nefunkčný a nepraktický.
Minister tiež pripomenul, že ak hotspoty v Grécku majú byť funkčné, musia to byť detenčné zariadenia, s obmedzenou slobodou pohybu, kým sa zistí, či utečenci majú alebo nemajú právo na azyl. Tak to podľa jeho funguje na Slovensku aj v Českej republike.
"Žiadame, aby takýto prístup zvolilo aj Grécko, ktoré sa tomuto zatiaľ bráni, ale ako vidíme, postoj Rakúska a balkánskych krajín, ktoré chcú situáciu riešiť na ceste, vytvára tlak na to, aby Grécko bralo svoju úlohu vážne," uviedol Kaliňák. EÚ podľa jeho slov môže v tomto prípade pomôcť najmä pri rokovaniach s Tureckom, aby sa zmiernil tlak na turecko-grécke hranice. Upozornil, že ak k tomu nedôjde, EÚ bude v lete čeliť "gigantickému" problému, s ktorým sa nemusí dokázať vyrovnať.