Ešte vlani na jeseň preferencie Smeru-SD dosahovali okolo 40 percent, čo by ľavicovej strane opäť zabezpečilo väčšinu v parlamente. Práve v tomto období sa jednofarebná vláda sociálnych demokratov postavila proti prerozdeľovaniu utečencov na základe povinných kvót a ohlásila voči tomuto rozhodnutiu väčšiny ministrov európskej dvadsaťosmičky žalobu na súd Únie, ktorú Bratislava podala na začiatku decembra.
Sám Fico opakovane povedal, že Slovensko sa utečeneckými kvótami nebude riadiť, načrtol bezpečnostné riziká v súvislosti s migráciou a kritike čelil za svoje výroky o potrebe zabrániť vytvoreniu ucelenej moslimskej komunity na Slovensku. Medzitým strana oblepila po celej krajine bilbordy s nápisom "Chránime Slovensko" a v parlamente presadila balík protiteroristických zákonov, ktorým okrem iného posilnila právomoci polície a tajných služieb. V posledných týždňoch Fico zase propagoval úspechy svojej vlády v ekonomike vrátane klesajúcej nezamestnanosti a rýchlejšieho hospodárskeho rastu.
Do predvolebnej kampane však zasiahli hromadné výpovede zdravotných sestier a štrajk časti učiteľov za vyššie mzdy a za splnenie ďalších požiadaviek. Hoci odchod 540 sestier z nemocníc na začiatku februára prevádzku väčšiny zdravotníckych zariadení neochromil a do štrajku učiteľov sa v januári zapojil len zlomok škôl, téma zlého stavu školstva a zdravotníctva sa dostala na titulné stránky tlače a spravodajských webov. Doplnili ich informácie o nevýhodných nákupoch školských pomôcok či o štedrých zmluvách štátnej zdravotnej poisťovne so sieťou kliník, ktorej sa podľa médií začalo dariť práve za súčasnej vlády.
"Na školstve a zdravotníctve Smer-SD nezískal, ale ani opozícia nebola schopná sa týchto tém chopiť s výnimkou (zorganizovania) mimoriadnej schôdze parlamentu," povedal ČTK politický analytik Ján Baránek.
Podľa mimovládneho Inštitútu pre verejné otázky Smer-SD v kampani precenil význam migračnej krízy a naopak podcenil skutočné problémy obyvateľov. Z predchádzajúceho prieskumu vyplýva, že Slovákov skôr než migrácia trápi nezamestnanosť, vysoké životné náklady, úroveň zdravotnej starostlivosti a kriminalita. Slovensko na rozdiel napríklad od susedného Maďarska náporu utečencov vlani nečelilo.
Práve v čase protestu pedagógov a zdravotných sestier popularita Smeru-SD začala klesať, udržala sa však nad hranicou 30 percent. Sociálni demokrati by tak podľa prieskumov verejnej mienky prišli o pohodlnú väčšinu v parlamente. Popularita Smeru-SD, ktorý v minulosti pohltil niekoľko ľavicových strán, je však naďalej oveľa väčšia ako jeho konkurencia. Podľa väčšiny prieskumov je hlavným vyzývateľom Smeru-SD Sieť neúspešného prezidentského kandidáta Radoslava Procházku. Strana stavila na novú generáciu ľudí v politike, na potrebu zamedziť klientelizmu a odmietla povolebnú koalíciu so Smerom-SD. Päťpercentnú hranicu pre vstup do parlamentu by mohlo zdolať až osem strán.
Baránek za najpravdepodobnejšie po marcových voľbách považuje zostavenie vládnej koalície zo Smeru-SD a s niektorej z ďalších strán. Vylúčené podľa neho nie je ani zopakovanie jednofarebnej vlády Smeru-SD, čo by znamenalo, že strana obháji existujúcu väčšinu v snemovni. "Nemožno jednoznačne povedať, že Smer-SD bude potrebovať koaličného partnera," uviedol Baránek.
Pripomenul, že vo voľbách pred štyrmi rokmi Smer-SD získal až 44,4 percenta hlasov, hoci predvolebné prieskumy mu naznačovali nižšiu podporu. Tentoraz navyše bude platiť dvojtýždňové moratórium na zverejňovanie výsledkov volebných prieskumov. Na rozdiel od roku 2012 tak nebude verejne známy pohyb preferencií voličov v závere predvolebnej kampane.
Za menej pravdepodobnú označil Baránek možnosť širšej koalície strán pravého stredu. V prípade volebného patu by podľa neho do úvahy prichádzalo aj vypísanie nových volieb.
Podľa médií majú strany slovenskej pravice šancu na lepší volebný výsledok, než sa čakalo na konci minulého roka. Strany pravého stredu, ktoré poznačili vzájomné spory z čias spoločného vládnutia, ktoré vyústili do rozpadu kabinetu premiérky Ivety Radičovej a predčasných volieb v roku 2012, doteraz nedokázali vytvoriť silnú alternatívu voči ľavicovému Smeru-SD.
Smer-SD označil práve SNS, Most-Híd, ale aj kresťanských demokratov (KDH) za štandardné strany, s ktorými by po voľbách uprednostnil rokovania o vytvorení koalície. Sám Fico v uplynulých týždňoch opakovane povedal, že do úvahy prichádza stabilná dvojkoalícia s účasťou Smeru-SD alebo "široký pravicový zlepenec".