Klienta domova sociálnych služieb, ktorému celý mesiac ošetrovali rozsiahle preležaniny, stála táto služba zhruba 150 eur. Po novom by to za neho mali platiť zdravotné poisťovne. Navrhuje to ministerstvo zdravotníctva Zuzany Zvolenskej v novele zákona, ktorá by mala platiť od apríla. Rozpočet poisťovní by ročne mala ukrátiť zhruba o dva milióny eur.
Súkromným poisťovniam sa výdavky navyše nepáčia. „Je potrebné si uvedomiť, že objem zdrojov v zdravotníctve je konečný, teda ak budeme musieť v jednej oblasti zdroje zvýšiť, v inej ich budeme musieť znížiť,“ povedala hovorkyňa Unionu ZP Judita Smatanová. Dôvera varuje, že táto zmena môže viesť k „nadprodukcii“ preležanín – čiže čím viac ich zariadenie vykáže, tým viac dostane zaplatené. „Vzniká riziko, že našim pacientom sa skôr zhorší ako zlepší zdravotný stav,“ povedala hovorkyňa Monika Šimunová.
Výkony musí ordinovať lekár
Združenie zdravotných poisťovní, ktoré zastrešuje obe súkromné poisťovne, žiada ministerstvo, aby od tejto zmeny ustúpilo. „Zásadne nesúhlasíme s tým, aby sa uhrádzali výkony ošetrovateľskej starostlivosti zo zdrojov verejného poistenia. Zdravotná poisťovňa podľa zákona uhrádza zdravotnú starostlivosť výlučne poskytovateľom zdravotnej starostlivosti,“ uviedla prezidentka Katarína Kafková. Zariadenia sociálnych služieb, ako už z názvu vyplýva, k nim podľa nej nepatria.
Štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa povedala, že v prípade prijatia zmeny sa bude riadiť legislatívou. Podľa hovorkyne ministerstva Martiny Lidinskej návrh prichádza na základe uznesenia vlády. „Ide o úhradu za zdravotné výkony, nie za výkony sociálnych služieb. Tieto zdravotné výkony musia byť ordinované všeobecným lekárom, ktorý manažuje poskytovanie všeobecnej zdravotnej starostlivosti,“ hovorí Lidinská na margo výhrady združenia.
Zníženie kvality alebo zvýšenie dlhu
Rizikom návrhu podľa riaditeľa INEKO Petra Goliaša je nielen zníženie kvality služieb, na ktoré ostane menej peňazí, ale aj zvýšenie dlhu v zdravotníctve. Ide však podľa neho o rozhodnutie, ktoré je v kompetencii politikov. „Prehodnocovanie balíka služieb hradeného z verejného poistenia by sa však malo diať predvídateľne a s dostatočným časovým odstupom, aby sa poisťovne na to mohli pripraviť a aby nestrácali motiváciu zvyšovať efektívnosť,“ doplnil analytik.
Lidinská reaguje, že tak, ako v prípade nemocníc či ambulancií, poisťovne nebudú povinné zazmluvniť každé zariadenie sociálnych služieb. Práve to kritizujú ich zástupcovia. „Vieme, ako to dopadne. Výkony preplácané nebudú, lebo už teraz poisťovne hovoria, že na to nemajú peniaze,“ mieni predsedníčka Asociácie poskytovateľov sociálnych služieb Milada Dobrotková.
Eva Madajová z Asociácie na ochranu práv pacientov nevedela zhodnotiť, či by malo byť hradených výkonov viac. Podľa nej je pre klientov rozhodujúce, aby v domovoch dostali potrebnú a kvalitnú zdravotnú starostlivosť. Očakávajú, že ak sa zavedú spomínané zmeny, kvalita sa zlepší.