Vysoké školy by mohli na niektoré, najmä humanitné odbory, prijímať študentov len každé dva či tri roky. Počas hodiny otázok v parlamente to tento týždeň povedal šéf rezortu školstva Dušan Čaplovič (Smer-SD).

"Riešili to v minulosti aj v zahraničí takýmto spôsobom. Je to na diskusiu," uviedol minister. Na rokovanie so Slovenskou rektorskou konferenciou chce Čaplovič pozvať aj zástupcov zamestnávateľov. "Diskusia bude nekompromisná a často tvrdá. Zástupcovia vysokých škôl budú musieť povedať, akým spôsobom zabezpečujú kvalitu a ako reagujú na požiadavky spoločnosti a zamestnávateľov," zdôraznil.

Tvrdí, že niektoré odbory sú "naddimenzované". "Keby som napočítal, koľko je absolventov sociálnej práce za posledných 10 až 15 rokov, každé rómske dieťa v osade by malo svojho sociálneho asistenta," povedal Čaplovič. Viac stredoškolákov na technických či prírodovedných vysokých školách chce dosiahnuť vyššími motivačnými štipendiami.

Predseda Rady vysokých škôl Viktor Smieško, ktorý pôsobí na Slovenskej technickej univerzite, hovorí, že treba niečo robiť s tým, že väčšina študentov navštevuje humanitné smery. "Na druhej strane si treba uvedomiť, že 18-, 19-ročné deti pobudnú ešte päť rokov na vysokej škole, kde prinajmenšom dozrejú. Lepšie sa zamestnávajú aj absolventi takýchto odborov, ako maturanti, ktorí skončia napríklad gymnázium," tvrdí. Prijímanie žiakov na humanitné smery len raz za dva či tri roky by podľa neho automaticky nemotivovalo stredoškolákov k tomu, aby išli na technické či prírodovedné smery. Zvýšilo by to však nezamestnanosť, domnieva sa. "Skôr by som bol za to, aby sa vytvoril finančný tlak na kvalitu štúdia," hovorí Smieško.

Šéf Slovenskej rektorskej konferencie Libor Vozár nechcel komentovať predstavy ministra, kým nie sú oficiálne "na papieri".