Ako predstaviteľ "hnutia Novembra '89" stál predseda KDH Ján Figeľ za spomienkovým zhromaždením pod názvom Nedajme si zobrať November '89, ktoré prebehlo v Bratislave 17. novembra 2014. Podľa Figeľa aj v súčasnom období má totalita tendenciu vrátiť sa cez rôzne populistické skratky a pokušenia. Pomenúva tri, ktoré podľa neho už pozná aj moderné Slovensko.
Figeľ využíva dávnu polemiku s Vladimírom Mečiarom, ktorý oslovoval voličov s heslom „Len ON to dokáže“ a varuje Slovensko pred vodcovským princípom. Pokušenie vodcu podľa neho vzniká, keď majú ľudia pocit, že im stačí menej slobody, ale potrebujú vodcu, ktorý prevezme za občanov zodpovednosť a vyrieši ich problémy. „ON alebo LEN ON ako autoritatívny režim dá očakávané istoty. Za takéto vodcovstvo sa draho platí, aj finančne. A nielen finančne,“ zdôraznil pre portál Teraz.sk Figeľ.
Pokušenie ľahostajnosti. Vyjadrením tohto postoja sú podľa Figeľa názory typu "Mňa sa to netýka, Nič sa nezmení, Všetci sú rovnakí,..." Ich prejavom je apatia pri voľbách. „Slovenská 13-percentná účasť, teda 87-percentná neúčasť v eurovoľbách je kontinentálny rekord. Ľahostajnosť je sestra zla, ako hovorí Ellie Wiesel. Tam začínajú mnohé neduhy, prečiny, zločiny. Miera zodpovednosti každého človeka je daná mierou vplyvu. Demokracia potrebuje hodnoty, ale hlavne demokratov, inak sa stane totalitou väčšiny,“ podčiarkol Figeľ.
Etický relativizmus a ideológia. „Nastupuje vtedy, keď sa spoločnosť prestáva držať kritérií pravdy a prirodzeného zákona, ale prikláňa sa k ideologickým východiskám a cieľom. Každá kríza človeka a ľudstva začína odklonom od pravdy. Tak prichádzal aj fašizmus i komunizmus,“ vysvetľuje Figeľ. „Ak nezáleží na pravde o človeku a spoločnosti, na dôstojnosti ľudskej osoby v každej fáze jej života, tak sa môže stať, že nenarušiteľné a nescudziteľné práva človeka nahradíme kritériom kvality života,“ dodáva. Spoločnosť a jej nastavenie sa podľa neho v takom prípade presúva z komunizmu do konzumizmu.
„Od násilia a propagandy k všadeprítomnej reklame a mediálnej manipulácii. Od kolektivizmu k individualizmu. Od ideológie rasovej, neskoršie triednej k ideológii rodovej. Ani jedna z nich nie je vedecká a nie je v súlade s prirodzenými zákonmi. Ideológie 20. storočia priniesli Európe konflikty, vojny a zotročovanie človeka,“ konštatuje kresťanský demokrat.
Podľa Jána Figeľa podľahnutie týmto trendom znamená menej slobody a menej spravodlivosti. „Preto potrebujeme občiansku angažovanosť, preto demokracia potrebuje svojich obhajcov a nositeľov, demokratov,“ apeluje.
Na záver týždňa, v ktorom si Slovensko rôznymi podujatiami pripomenulo pád komunizmu a nástup slobody a demokracie, vyjadril podpredseda parlamentu a predseda KDH Ján Figeľ presvedčenie, že 25 rokov slovenskej slobody je úspešným obdobím, aj keď nie je bez chýb. "Slovensko je slobodné, demokratické, európske, je súčasťou Schengenu a eurozóny. Nikdy tu nebolo toľko slobody a taká miera a rozsah nových príležitostí pre človeka. Na slovenskom území nikdy neprodukovala tak veľká ekonomická sila,“ povedal.
Ale sú tu podľa neho aj veľké problémy, riziká a ohrozenia demokracie: Rozsiahla, dvojciferná nezamestnanosť s ťaživým dopadom na rodiny a chudobné regióny, veľké regionálne rozdiely, rekordne vysoké zadlženie - absolútne i percentuálne, nízka vymožiteľnosť práva, rozsiahla korupcia a rastúci vplyv oligarchie.
„Každá kríza sa dá riešiť návratom k pravde. Pravda oslobodzuje i víťazí. Slovensko a Európa aj po 25 rokoch potrebuje odvahu, odhodlanie, zodpovednosť. Nebáť sa - to je základ slobodného konania, slobodní od strachu, slobodní voči totalitnej moci,“ povedal Figeľ. „Slovensko sa môže zmeniť k lepšiemu. Svet sa môže zmeniť k lepšiemu, 21. storočie môže byť lepším časom, ak budeme ľudskejší. Zodpovedné konanie predpokladá zdravý rozum a živé, citlivé svedomie. Aj pred 25 rokmi, aj dnes platí: Pravda a láska víťazia nad lžou a nenávisťou,“ dodal Figeľ.