Michaela Masaryková (Hlohovec), ktorá prišla na svet dva dni pred nežnou revolúciou, nedávno pre HN priznala, že je prekvapená, aké minimálne zastúpenie majú novembrové udalosti v dejepise na školách. „Viac priestoru a analýz sme venovali azda i moravianskej Venuši. Dnešná mládež v podstate nemá potuchy, čo to 17. november je.“ Je nevyhnutné, aby boli dnešné deti konfrontované s príbehmi z čias komunizmu, pridáva sa aj ďalšie „revolučné dieťa“ Katarína Otčenášová z Piešťan. „Aby si viac vážili možnosti, aké sa im dnes naskytujú.“

(Ne) všímavý premiér

Sociológ Martin Slosiarik z agentúry Focus poukazuje na fakt, že najmä medzi mladými sa veľmi „nenosí“ záujem o celospoločenské témy. „Ak vychádzame z toho, že sa nezaujímajú o politiku – volebná účasť je vždy nižšia ako je priemer Slovenska, tak ani táto udalosť nebude top v ich vnímaní,“ vraví. Jedna z tvárí novembra'89 Milan Kňažko vidí problém v tom, že oficiálni predstavitelia venujú tomuto štátnemu sviatku oveľa menšiu pozornosť, ako v susednom Česku. ?>

„Jeden z nich si už aspoň všimol, že to je deň študentstva, lebo doteraz si ho nevšimol vôbec. Nepoložil si otázku, čo by bolo, keby sa k demonštrujúcim študentom nepridali ostatní. Asi by bol dnes prvým tajomníkom KSS,“ naráža na premiéra Fica.

Podľa Kňažka je dôležité, aby sa odkaz novembra'89 dostával medzi ľudí. „Zásadne sa zmenil obraz sveta, padla železná opona, Berlínsky múr, zločinecký režim. Tí, ktorí boli jeho súčasťou a dnes sú aktívne v politike, sa tvária, že sa to vôbec nestalo. Neviem, dokedy im to vydrží. Dúfam, že nie dlho.“ ?>

Keby nebol november, nebol by Smer

Jeden z lídrov novembra'89 Ladislav Snopko si myslí, že nevšímavosť oficiálnych predstaviteľov k tomuto štátnemu sviatku naznačuje, aký majú k nemu vzťah. „Keď si to zoberiete čisto teoreticky, tak oni vládnu vďaka novembru '89, nie vďaka tomu, že sa situácia nezmenila. Smer by asi vo vláde nebol, keby nebol november, lebo by nebol Smer,“ vraví Snopko. Je presvedčený, že tento štátny sviatok by mal patriť medzi nadstranícke a nadčasové protokoly, ktoré štátne elity dodržiavajú.

„Máme sa horšie“

Väčšina Slovákov si pritom stále myslí, že dnes sa majú horšie ako v starom režime. V nedávnom prieskume agentúry Focus až tri štvrtiny opýtaných uviedli, že v súčasnosti si môžu kúpiť menej tovarov a služieb než vtedy. Skeptickí sú najmä ľudia bez maturity či dôchodcovia. Respondenti tiež poukázali na fakt, že ľudia sa dnes bezhlavo zadlžujú. Potvrdzuje to aj Jozef Lukáč, ktorý zareagoval na otázku HN na Facebooku, ako prežívajú tento sviatočný deň. „Nie je dôvod na oslavu, všetko sa zmenilo, ale k horšiemu. Čo bolo dobré, sa zničilo, rozkradlo. Je tu iba chudoba a nezamestnanosť.“