Prezidenta SR Andreja Kisku znepokojuje obnovovanie rozdeľovania Európy na západné a východné štáty, ktoré už v minulosti prekonala. Túto rétoriku a oživovanie ducha minulosti považuje za nebezpečné, ktoré nemožno podľa neho podceňovať.
Za jednu z jej príčin považuje množstvo problémov, ktorým musí Európa každodenne čeliť. K nim patrí napríklad finančná kríza v Grécku či ruská agresia na Ukrajine. Rovnako aj migračná kríza, ktorá je často označovaná za najväčšiu našej doby. Ako dodal, dokonca ako najvážnejšia od ukončenia druhej svetovej vojny.
"Úprimne, celkovo navonok vzbudzujeme zdanie jemnej paniky – nielen smerom k našim občanom, ale aj smerom k zvyšku sveta – pokiaľ ide o samotnú existenciu Európskej únie," upozornil prezident počas svojho dnešného príhovoru na Tatra Summite v Bratislave. Nepodceňuje rozsah tejto krízy pre Európu.
Podľa neho ide naozaj o vážny humanitárny, bezpečnostný, hospodársky aj morálny problém. Je však presvedčený, že milión alebo dokonca dva milióny ľudí utekajúcich pred vojnou a násilím nemôžu znamenať koniec Európskej únie - bohatého kontinentu s 500 miliónmi obyvateľov, ktorá má ambície byť svetovým lídrom.
Zároveň sa zamyslel nad tým, aký odkaz vyšle Európska únia v prípade, ak sa jej nepodarí zvládnuť túto situáciu. "Že je to len projekt do slnečných dní a namiesto toho, aby sme konali pri riešení problémov spolu, preváži národná politika?" zamyslel sa.
Je presvedčený o tom, že ak niektorí hovoria o tom, že je v hre samotná existencia Európskej únie, tak má únia vážny problém. "A musíme sa vrátiť späť ku koreňom – k myšlienke celistvej a slobodnej Európy, založenej na humánnosti a solidarite, pre štáty a národy naprieč zjednoteným kontinentom," zdôraznil Kiska.
Verí v zodpovednú, ľudskú a solidárnu Európu a v jej schopnosť prekonať túto aj ďalšie krízy. "Potrebujeme jednotnú Európu," ktorá bude podľa neho pripravená rýchlo a spoločne reagovať.
Pripomenul, že princíp jednotnej a slobodnej Európy musí byť zásadným aj pre štáty strednej Európy, ktoré by nemali zabúdať na svoje sťahovanie v minulosti. V tejto súvislosti upozornil na dôležitosť Vyšehradskej štvorky a slovenského záujmu zostať v jadre európskej integrácie.
"Strategický politický záujem upevniť našu krajinu v jadre európskej integrácie nebol nikdy spochybňovaný. Ani vládami, ani hlavnými politickými stranami, ani občanmi. No žiada si dôkaz, osobitne v čase krízy, aj od stola v Bruseli, aj doma. Pretože silná a úspešná Európska únia je naším hlavným národným záujmom," dodal.
Poukázal na to, že na budúci rok bude Slovensko pol roka predsedať Európskej únii, pričom počas tohto obdobia bude mať šancu presvedčiť svojich partnerov, že jeho srdce je na strane spoločnej Európy.