Univerzálna dohoda o zmene klímy (Paris Agreement) prinesie podľa slovenského ministerstva životného prostredia obrat v boji proti klimatickej zmene. Jej dlhodobým cieľom je udržanie rastu globálnej teploty pod 2°C v porovnaní s predindustriálnou érou s tým, že sa krajiny budú snažiť o obmedzenie na 1,5°C. Zmenu má priniesť dôrazné znižovanie emisií skleníkových plynov a postupný prechod na nové technológie.
Dohoda prináša povinnosti všetkým stranám dohovoru OSN o zmene klímy, nielen tým najbohatším, ako to bolo doteraz v Kjótskom protokole. Povinnosti sú odstupňované podľa možností krajín.
"Parížska globálna klimatická dohoda je zásadná pre ľudstvo aj planétu. Je to veľký úspech medzinárodného environmentálneho práva a signalizuje jasný postupný ústup od fosílnych palív. Jednoznačne ju vítame," reagoval minister životného prostredia Peter Žiga.
Napriek tomu, že dohoda priamo nerieši používanie fosílnych palív, podľa envirorezortu možno jej ciele dosiahnuť iba obmedzovaním ich využívania.
Každú krajinu vrátane Slovenska zaväzuje k znižovaniu emisií skleníkových plynov. V druhej polovici storočia by mal nastať stav, kedy sa vypustí len toľko emisií, koľko bude schopná príroda spotrebovať, aby sa dosiahla klimatická neutralita.
Ako dodal Žiga, dohoda je nástrojom na postupné prebudovanie ekonomiky smerom k udržateľnej a nízkouhlíkovej budúcnosti. Obsahuje veľa splnomocňujúcich ustanovení ako napríklad trhové mechanizmy, financie, monitorovanie emisií. Rozhodnutia o ďalšom postupe sa budú prijímať už počas nasledujúcej Klimatickej konferencii v Marakéši v decembri 2016. Rokovania za Európsku úniu bude viesť Slovensko, ktoré v tom čase bude predsedať EÚ.
Dohodu, ktorá je výsledkom parížskej Konferencie OSN o klimatických zmenách (COP21), bude možné podpisovať od 22. apríla 2016 v newyorskom sídle OSN.
Jej text nepredpokladá vzdanie sa fosílnych palív, nie sú obmedzené ani emisie oxidu uhličitého (CO2), ale ráta sa v nej s tým, že jednotlivé krajiny prijmú národné ciele vedúce k znižovaniu emisií, technologickým modernizáciám a adaptácii na zmeny klímy.
Zmluva nadobudne účinnosť, ak ju ešte ratifikujú jednotlivé štáty, pričom tak musí urobiť najmenej 55 krajín, na ktoré pripadá najmenej 55 percent globálnych emisií skleníkových plynov.
Dokument z Paríža nenadobudne účinnosť skôr ako 1. januára 2020. Ak budú splnené všetky ratifikačné procesy, parížska dohoda potom nahradí Kjótsky protokol.
Slávnostný podpisový akt sa uskutoční 22. apríla, keď sa celosvetovo slávi Deň Zeme. Ratifikačný proces a možnosť podpísať dohodu potrvá do 21. apríla 2017.