V poslednej dobe je veľa (aj politických) snáh niečo s tým našim verejným IT spraviť. Paradoxne aj medzi zamestnancami firiem, ktorí ten bordel robia. Ale nikto si s tým nevie dať rady. Praktiky v tomto sektore pripomínajú mafiu a všetko je tak prepletené, a tak zložité, že si to nikto netrúfne riešiť.

Jeden z najaktívnejších ľudí v tejto téme bol Jano Suchal, ktorý ma potom, ako som napísal blog o korupcii v IT oslovil, či sa nechcem stretnúť na večeri a pokecať, čo sa s tým IT dá robiť. Stretnutie organizoval poslanec Beblavý zo Siete. A zúčastnilo sa ešte pár expertov. 

Večera bola dobrá a ja skúsim spísať poznámky z tohto stretnutia. Nie sú to všetko moje závery a moje nápady. Sú to spísané a upravené myšlienky, ako padali v diskusii na stretku a ako si ich pamätám. 

Problémy:

1. Samozrejme najväčší je korupcia. Tá ale vždy v nejakej miere existovať bude. Problémom nie je len to, že potrebné projekty sa násobne predražuju. Že nevyhrávajú najkvalitnejší, ale tí s najlepšími kontaktmi. Ale hlavne to, že sú vyslovené projekty, ktoré sa robia iba kvôli tomu, že sú peniaze. Tak poďme niečo vymyslieť. Nie je prekvapenie, že to väčšinou vymyslí niekto, kto to potom aj vyhrá. A kedže to nikto nepotreboval, ani to nikto nepoužíva.

Čize nielen to, že sa robia predražené projekty. Ale najväčší prúser je, že sa robia nepotrebné projekty. 

Výhercovia projektov nemajú záujem reálne projekt dodať. Potrebujú ho vyhrať, a potom už nejako sprocesovať. Nakúpiť od dodávateľov a zohnať niekoho, kto to spraví. 

2. Procesy. Aby bol výsledok IT projektu dobrý, nejde iba o to zautomatizovať a nakódiť tlačidlá na terajšie procesy. Tie sú zlé samé o sebe. Čiže nemáme tu len problém s tým, aby sme niečo zdigitalizovali. Ale máme oveľa väčší problém, lebo treba pomeniť reálne procesy na danom ministerstve, sekcii, pobočke, službe, štáte. Bez toho sa potom robia systémy, kde sa síce niečo naprogramuje, ale treba to zadávať viac krát, treba to stále robiť aj na papier atď… 

3. Celé Slovenské IT má v rukách pár “tajomných pánov”, ktorí keď sa dohodnú, ako sa dohodnú tak bude po ich. Toto neviem overiť, ale je pravda, že každý pozná “tie firmy”, ktoré robia najviac pre štát. 

4. Je veľa systémov v slovenskom IT a každý chce držať kľúče od miešačky. Strašne tu cítiť rezortizmus. Ak sa majú dva úrady na niečom dohodnúť, tak to je čistá katastrofa. Politické ťahy, atď…

5. Vymýšľa sa koleso. Vymýšľajú sa projekty a systémy, ktoré sú už veľakrát odladené a rozbehané v iných krajinách, ministerstvách, atď (ale na tom sa asi nedá tak dobre zarobiť).

6. Chýbajúca exekučná sila. Aj keď sa niečo dobre vymyslí a zhora povie, tým že štátny “middle management” je slabý, je otázne, ako sa to reálne exekučne podarí presadiť a postaviť. A vždy sa to niekde stratí, prípadne sa bojuje proti tomu.  (Ano, pane ministre :)

7. Obava z pokazenia projektu. Mikloš že vraj padol na IT systéme na financiách. Kedže je riziko, že nemusia byť všetky IT projekty úspešné. Existuje obava, že pri faile projektu padne aj politik, a preto sa radšej do radikálnych riešení nepúšťajú. A spraviť dobre veľký IT projekt, je naozaj zložité. 

A teraz to veselšie. Riešenia:

1. Stačia 2-ja “spravodliví” 

Toto je kľúčové. Všetko je to o ľuďoch. Na revolučnejšiu zmenu, potrebujete iba dvoch ľudí. Jednu strechu a jedného exekútora. Ten exekútor vždy vykonáva zmeny, ktoré sa nepáčia veľkému množstvu ľudí. A tí sa chcú exekútora zbaviť a prídu žalovať hore. A tam musí byť ten, ktorý ho podrží napriek veľkému tlaku (strecha môže mať aj viac exekútorov). 

Následne prvý krok spravodlivých môže byť zrušenie nepotrebných projektov. A hneď máme hospodárenie slovenského IT upgradnuté 2-násobne :)

Druhý krok je inšpirovanie a nahirovanie ďalších kvalitných manažérov. Poznáte to: vrana k vrane sadá. (ako som sa dozvedel, tak v štátnych IT projektoch sú v teamoch ľudia vyslovene nato, aby daný projekt sabotovali. Prípadne sa postarali o to, aby pre nich nevznikla z daného projektu žiadna práca navyše. A to sa predsa docieli najlepšie tak, že to nikto nebude používať)

2. Inšpirovať sa zahraničím

Väčšina vecí už je dávno po svete poriešená. Netreba nič vymýšlať. Pozvať viac expertov zvonku, ísť sa pozrieť von. Čo tak také Estónsko? Alebo perfektne to robia v Británii (toto je ich manuál.) (Lídrami v tom ako pracujú, a aké nápady skúšajú sú jednoznačne: Estónsko, UK, US a teraz Austrália. Paradoxne všetky stavajú inhouse IT kapacity.)

3. Začať lean prístupom

Nesnažiť sa zriešiť celé IT na Slovensku. Lebo to je nemožná úloha. Ale vyrásť zdola. Spraviť poriadne IT, aspoň na jednom ministerstve, kde sú preto najlepšie podmienky. Ukázať, že sa to dá, a tak získať väčšiu silu na zmeny ďalej. 

4. Open-data a open-api

Štát by mal dávať von, čo najviac možností pre komunitu, aby mohla vytvárať vlastné a lepšie verzie. Dokonca tak podporia podnikanie. (viď. veci ako: foaf.sk, finstat.sk …) Ak by štát pripravoval a dokumentoval super API na rôzne svoje služby, tak by si ich mohli integrovať jednotlivé firmy (napr. banky, ktokoľvek). Vznikali by rôzne služby a startupy, ktoré by ponúkali možnosti, aké by žiadneho projekťáka nenapadli. Unleashnite ľudí. Je v tom skrytá obrovská sila a možnosti. Crowdsourcingom môže štát dostať množstvo pridanej hodnoty a bez námahy. Stačí otvoriť dvere.

btw, tak by mal fungovať štát nie len v IT ale aj celkovo v podnikaní, pravidlách a reguláciach. Vytvárať čo najprehľadnejšiu, najjednoduchšiu a najotvorenejšiu platformu a nechať sa ľudí hrať.

5. Volať na pomoc externých expertov 

Veľa expertov chce dobrovoľne a zdarma pomáhať pri IT projektoch. (viď. Jano Suchal, Jakub Ptačin). Ale štátne organizácie im kladú polená pod nohy a sú im skôr na obtiaž. Zmenou tohoto prístupu by sa dalo dokázať veľa. V USA sa toho báli a teraz si nevedia vybrať, tak im všetci chcú pomáhať. 

6. Povoliť aj iný princíp verejných obstarávaní

Čo tak pohrať sa so súťažou na štýl: herox.com, kde organizácie, samosprávy, ale aj štát zadáva súťaže na projekty. Nevyberajú iba podľa ponúk, ale podľa hotových riešení. A tak cenu získa najlepšie, už hotové riešenie. (pomerne dobre minimalizované riziko) Prípadne ešte väčšia inšpirácia na štýl X-prize.

Padla otázka, či by riešenie bolo zrušiť OPIS.

(to je taký ten program, kde sa utopilo okolo 700 mil. eur a úžitok z nich je mizerný). 

– na stretnutí sa ľudia vyjadrili, že asi by to nebolo dobré z dôvodu, že by tie peniaze “vrátiť” do Bruselu bolo asi nemožné. Zaplatiť dvakrát za to, čo tu máme asi nechce nikto.

– ja keď som sa o tomto bavil s iným človekom priamo, s dlhoročnými skúsenosťami z jednej z nadnárodných firiem, čo si on myslí o tom, ako sa slovenské IT dá vyriešiť, tak povedal, že jedine zrušiť opis. Že v SK IT je tak veľa peňazí a je v tom zakombinovaných tak veľa ľudí, že on nevidí žiadnu možnosť radikálne to vylepšiť. Len keď vyschne žriedlo.

Záver

Prostredníctvom inovácií a technológii je možné dosiahnuť jednoduchší život ľudí a zvýšiť efektívnosť ekonomiky. Škoda, že sme túto obrovskú šancu v podobne stovák milónov eur nevyužili tak, ako sa mohlo. Mohli sme byť už v IT nebi. 

Tak dajme tomu aspoň druhú šancu. Je to na každom z vás. V IT na slovensku sú stovky inteligentných a dobrých ľudí, ktorí len tak nejak kapitulovali niečo meniť. 

Blog Michala Trubana vznikol na stránke truban.sk.