Bol druhý prezident samostatného Slovenska. V roku 1999 porazil Vladimíra Mečiara a stal sa prvým prezidentom zvoleným v priamych voľbách na Slovensku. Rudolf Schuster sa po konci päťročného funkčného obdobia v roku 2004 z politiky vytratil a venuje sa svojim koníčkom – cestovaniu, fotografovaniu a písaniu kníh.

„Dokopy som vydal okolo 50 diel. Kým predtým som sa venoval aj detektívkam, v poslednom období sa zameriavam predovšetkým na cestopisy. Teraz pripravujem vydanie knihy s mojimi spomienkami a cestopis z Čukotky,“ hovorí Schuster. V poslednom období navštívil Island, Grónsko, Aljašku, Kamčatku, pozrieť sa bol aj na severnom a južnom póle. Cestovaniu sa venuje aj s vnučkou, minulý rok absolvovali cestu do Brazílie. „Už mám 82 rokov, takže pri cestovateľských snoch s tým musím počítať. Chcel by som ešte navštíviť východ Antarktídy, ale môj lekár o tom nechce ani počuť,“ opisuje Schuster. V roku 2000 takmer prišiel o život po tom, čo mu prasklo hrubé črevo a upadol do kómy. Život mu zachránili lekári v rakúskom Innsbrucku.

Aj keď si ho väčšina ľudí spája s politikou, on sám sa považuje predovšetkým za stavebného inžiniera. „Politika bola pre mňa druhoradá vec. Do národných výborov som sa dostal v podstate za trest, nechcel som tam ísť,“ hodnotí spätne Schuster. Diplomatické vzťahy však udržuje aj po odchode z úradu. „Minulý rok som usporiadal Medzinárodné prezidentské sympózium, kde som sa stretol s mnohými súčasnými aj minulými prezidentmi,“ hovorí. V Košiciach, kde pôsobil ako primátor, nedávno otvoril prezidentskú knižnicu vytvorenú zo súkromnej zbierky. „Je to archív celého môjho života. Okrem všetkých kníh, filmov a dokumentov, ktoré som vytvoril, je v knižnici k dispozícii aj približne 1500 publikácií, ktoré som dostal ako dary od predstaviteľov štátov,“ približuje novootvorenú knižnicu Schuster.

Dotazník

Prezident, primátor Košíc, cestovateľ. Ako hodnotí vývoj Slovenska a čo si myslí o súčasnom prezidentovi? Aj na tieto otázky odpovedá Rudolf Schuster v krátkom dotazníku.

Čo si myslíte o súčasnom prezidentovi Andrejovi Kiskovi?

Jeho výhoda je v tom, že predtým, ako sa stal prezidentom, nebol politik. Ale na druhej strane, je to zároveň jeho nevýhoda. Nepozná stranícke fígle, ktoré sa človek naučí až vtedy, keď je v priamom kontakte s politikmi a osobne s nimi rokuje. Ja ho však nemôžem a ani nechcem hodnotiť. Bol zvolený občanmi, získal si ich dôveru a teraz je už na ňom, ako za päťročné funkčné obdobie s touto dôverou naloží. Ale hodnotenie jeho pôsobenia v úrade mi neprislúcha. Podľa mňa by predchodca alebo nástupca prezidenta nemal nikdy hodnotiť. Každý máme svoje výhody a nevýhody, a aj podmienky, za ktorých vstupujeme do úradu, sú rôzne.

Ako sa spätne pozeráte na svoje pôsobenie v politike?

Uvedomujem si, že som nebol dokonalý a že som ako každý človek robil chyby. Každá doba má svojich ľudí a svoje možnosti a záleží na spoločnosti, na koľko percent ich využije. Ako primátor Košíc som urobil rekonštrukciu mesta, vymenil som storočné siete. Mesto sa trošku zadlžilo, ale keby sme to vtedy nespravili, dnes by súkromné firmy takú investíciu neurobili. Bola to v podstate posledná možnosť na veľké investície so štátnymi podnikmi pred privatizáciou. Mám dobrý pocit, že sme Košice rekonštruovali a že sa z najznečistenejšieho mesta v Československu stalo mesto, ktoré sa stalo hlavným európskym mestom kultúry.

Poberá sa Slovensko správnou cestou?

Myslím si, že v porovnaní s okolitými krajinami na tom Slovensko nie je zle. Rozhodujúci krok pre krajinu bol vstup do Európskej únie. Síce úniu kritizujeme za byrokraciu, ale keby sme spočítali plusy a mínusy, ktoré nám Európska únia priniesla, prevažovali by plusy. Mali by sme viac využívať spoločenstvo V4 na presadzovanie vlastných záujmov. Keď sa tieto štyri krajiny zjednotia, majú väčšie slovo ako keď vystupujú samostatne.