Jediným skutočným víťazom druhého kola regionálnych volieb na Slovensku sa stal novopečený banskobystrický župan Marian Kotleba, ktorý zaznamenal za dva týždne najväčší prírastok hlasov (vyše 45-tisíc) a prekvapujúco triumfoval nad politickým matadorom a europoslancom Vladimírom Maňkom (Smer-SD, predtým SDĽ). V druhom kole získal spomedzi desiatich kandidátov dokonca druhý najväčší počet hlasov (iba o necelé tri tisícky hlasov viac získal staronový bratislavský župan Pavol Frešo,74132). Kotleba nemal pritom takmer žiadnu kampaň (s výnimkou nových médií, najmä Facebooku) a na webovej stránke svojho politického subjektu Ľudová strana – Naše Slovensko dokonca pýtal aspoň nejaké peniaze na kampaň.
Šok v Banskobystrickom kraji tak obrátil naruby dve základné charakteristiky regionálnych volieb: nízka účasť a vopred rozdané karty medzi kandidátmi štandardných politických strán stranami. V ostatných štyroch krajoch síce budú vládnuť župám po druhom kole očakávané mená (Frešo v Bratislave, Milan Belica v Nitre, Tibor Mikuš v Trnave a Zdenko Trebuľa v Košiciach), ale práve duel Kotlebu s Maňkom pritiahol k voľbám najvyššiu účasť ľudí práve v Banskobystrickom kraji. Skutočná mobilizácia za Kotlebu sa odohrala najmä na Horehroní (rodisku a pôsobisku bossa podsvetia Mikuláša Černáka), ale odmietnutie starých poriadkov so starými tvárami rezonovalo aj v samotnej Banskej Bystrici.
Smer-SD zvaľuje vinu za Kotlebu na pravicu, a naopak, ale v skutočnosti podcenili tento kraj všetci. Frešo sa sústredil na Bratislavu, Fico zase na maďarskú kartu v Trnavskom či Nitrianskom kraji, respektíve na udržanie Trebuľu v Košiciach, kde jeho protikandidát Rudolf Bauer dokázal za sebou aspoň ako-tak integrovať hlasy tradične pravico orientovaných voličov. Osamotený a nevýrazný Maňka nedokázal v banskobystrickom regióne získať na svoju stranu dostatok nových voličov ani zoči-voči hrozbe extrémizmu.
Bol vo veľkej aj regionálnej politike príliš dlho, aby bol dôveryhodnou odpoveďou na rastúcu frustráciu z rómskej otázky, nezamestnanosti a minima nových príležitostí na pracovnom trhu.
Marian Kotleba sa najviac zviditeľnil ako najhlasitejší pohrobok fašistického slovenského štátu v rokoch 1939 – 1945 a líder protirómskych pochodov po celom Slovensku. V poslednom čase vymenil síce uniformu, nápadne pripomínajúcu rovnošatu tvrdej ruky tohto fašistického režimu – Hlinkovej gardy, za oblek a zjemnil svoje verejné vystúpenia, ale nič to nemení na fakte, že sociálny a bezpečnostný volebný program postavil na boji proti „cigánskym parazitom“. Vzhľadom na pomerne slabé kompetencie župana bude teraz odkázaný na poslancov krajského parlamentu, ktorý viac-menej ovládol Smer-SD a Kotleba v ňom nemá oficiálne takmer žiadnych prípadných spojencov.