Slovensko zažilo už siedme neúspešné referendum. Dá sa povedať, že ľudové hlasovanie u nás stratilo svoju vážnosť?
Pod nízku účasťou na referende sa podpísali tri momenty. Prvým je samotná téma. Rodina v súčasnosti má problémy. Ale témy nastolené v ľudovom referende väčšina ľudí nevníma ako vážne problémy. Druhým negatívnym momentom bol samotný spôsob vedenia diskusie, pretože nemala známky kultúrnosti. Tretím faktorom, ktorý ovplyvnil nízku účasť, je samotná skúsenosť s touto formou hlasovania.
Čiže u ľudí prevládla skepsa, že hlasovanie aj tak nič nezmení?
Na všetky referendá, okrem jedného, ktoré bolo aj úspešné, predkladali otázky do hlasovania politické strany. A to ako súčasť svojej volebnej kampane, alebo v prípade, že chceli ukončiť volebné obdobie. Tým, že sa a priori chopili inštrumentu politické strany a aj to len z časti politického spektra, je logické, že neviedli k úspechu. Na druhej strane, referendum o vstupe do Európskej únie bolo úspešné aj preto, že sa na jeho obsahu zhodla celá politická reprezentácia. A nerozdeľovala tak spoločnosť. Problematické je na Slovensku však aj samotné zadefinovanie v zákone. U nás sa hlasuje o otázke, vo Francúzsku sa hlasuje rovno o znení zákona, čím sa potom stáva záväzným. U nás po hlasovaní nastupuje problém, ako znenie otázky naformulovať do zákona.
Čítajte viac:
Referendum roka 2015: prepadák za 6 miliónov eur
Za účasť môže i maďarská menšina
Slovensko sa od názorov cirkvi vzďaľuje, ukázalo referendum
Názor prehodnotili aj skutoční veriaci
Uspeli sme ako Smer. Je to úžasné
Ohlasy svetových médií na slovenské referendum
Švajčiari hlasujú radi. A aj poštou
Aké ponaučenie by si z toho mali zobrať iniciátori ďalšieho plebiscitu?
Pri tomto referende išlo o občiansku aktivitu, ktorú silne podporovali cikrvi a väčšina politických strán. Napriek tomu mobilizácia občanov bola veľmi nízka. Tu teda stojí za úvahu a otázku pôsobenie a sila cikvi v Slovenskej republike. Ako aj to, či je skutočne vhodné dávať do referenda otázky, ktoré sú už v zákone riešené. Pretože aj tento moment sa podpísal pod výsledok nízkej účasti. Na druhej strane je nutné povedať, že rodina je v spoločnosti najdôležitejšia. Žije však v zlých podmienkach a má vážne problémy. Toto referendum však neponúkalo zmenu podmienok života rodiny.
Je nízka účasť znakom, že voliči si neuvedomujú dôležitosť priamej demokracie? Alebo sa pod to pospisuje len snaha politických strán zneužiť tento inštitút?
To, že mimovládna organizácia iniciuje referendum je znakom zdravej, demokratickej spoločnosti. Druhou stranou mince je, ako sa k takejto snahe postaví politická iniciatíva. Tá nemá totiž reprezentovať záujmy jednej mimovládnej organizácie, ale všetkých občanov Slovenskej republiky. Politická strana má upozorniť, že takto naformulovaná téma je už v zákone riešená a nie je potrebné preto opäť mobilizovať ľudí. Pripisujem teda tento neúspech nastoleným témam a vedeniu diskusie.
Keď vidíte, kam sa uberá verejná diskusia na Slovensko, netlačí vás to k aktivite?
Aktivita môže byť rôzneho druhu. Roky sa venujem sociálnej spravodlivosti a rodinnej politike. Aj k otázkam, ktoré boli nastolené, som ponúkla svoj názor a upozornila na fakty a pokúšala som sa vstúpiť do diskusie rozumným spôsobom. Aj toto je forma aktivity.