Prvá svetová vojna si vyžiadala vývoj nových druhov zbraní, ktoré mali prelomiť sústavu zákopov a vyradiť z boja ich obranu. Išlo najmä o tanky, bojové plyny, plameňomety. Ako pre TASR uviedol riaditeľ Vojenského historického ústavu (VHÚ) Miloslav Čaplovič, okrem pevniny sa bojovalo aj na moriach, pod hladinou morí číhali ponorky a vo vzduchu zvádzali súboje lietadlá, ktoré mali za sebou len pár rokov existencie.
"Počas vojny sa začalo využívať letectvo okrem pozorovacích účelov aj na bombardovanie tovární, ciest i civilných cieľov. Do väčších rozmerov sa však nerozvinulo, pretože lietadlá neboli dostatočne technicky vyspelé," uviedol Čaplovič s tým, že všetky veľké mocnosti sa zaoberali aspoň vývojom vhodných prototypov lietadiel. "Napríklad Rusko vyvinulo prvý letu schopný viacmotorový bombardér Iľja Muromec, ktorého konštruktérom bol Igor Sikorskij. Bol skonštruovaný ešte pred prvou svetovou vojnou ako luxusné dopravné lietadlo a počas vojny modifikovaný na bombardér a zaradený do ruskej Cárskej vojenskej vzdušnej flotily," priblížil riaditeľ VHÚ.
Ako vojenský historik dodal, oveľa efektívnejšie na bombardovanie boli nemecké vzducholode Zeppelin, ktoré v roku 1915 podnikali nočné nálety na britské mestá. "V roku 1917 ich nahradili nemecké lietadlá typu Gotha, ktoré podnikali denné nálety," povedal Čaplovič.
Novou zbraňou boli aj tanky, ktorých účelom bolo preraziť obranné línie zákopov a uvoľniť cestu. „Ako prvá ich začala vyvíjať už v roku 1914 Veľká Británia na popud vtedajšieho prvého lorda admirality Winstona Churchilla. Prvýkrát boli vo väčšom meradle, vyše 400 tankov, nasadené počas bitky pri Cambrai 20. novembra 1917," priblížil Čaplovič. Pomenovanie tank vzniklo z anglického slova nádrž, ktoré malo utajiť vznik novej zbrane. Ako prvý sa do bojov dostal typ Mark I. v septembri 1916 počas bojov na rieke Somma. „Tanky vyvíjali aj ostatné štáty. Nemecko svoje tanky nasadilo do bojov v marci 1918, Rusku a Taliansku sa podarilo zostrojiť len prototypy," uviedol na záver riaditeľ VHÚ.