Rezort školstva bol najväčším porazeným tohtoročného rozpočtu. Kým vlani hospodáril s takmer 1,5 miliardy eur, tento rok si musí vystačiť s balíkom nižším o 220 miliónov eur. Problém však nie je v tom, že by štát vyčlenil pre školy menej peňazí, ale v čerpaní eurofondov. Tento rok vyčerpá školstvo z eurofondov takmer o 70 percent menej než vlani. Minulý rok sa totiž skončilo eurofondové programové obdobie a v tomto roku štartuje nová eurofondová sedemročnica. A pri nábehu na nové programové obdobie sa peniaze už tradične čerpajú pomalšie. „Systém plánovania rozpočtu je nastavený tak, že sa vždy naplánuje maximum, ktoré možno v danom termíne vyčerpať, ale rôzne administratívne prekážky spôsobia, že sa to nestihne. Koncom programového obdobia je potom obrovský tlak na to vyčerpať všetko, čo sa dá,“ hovorí analytik Inštitútu INESS Radovan Ďurana.

Chýbajúce peniaze

Štát na tento rok pridal do školstva oproti vlaňajšku o 72 miliónov eur viac. No štrajkujúci učitelia žiadajú od Ficovej vlády zvýšiť rozpočet o 400 miliónov eur. Dôvod? Školám podľa nich chýba vybavenie aj didaktické pomôcky.

Mnohé školy však potrebujú omnoho viac ako len pomôcky. „Zápasia i s existenčnými problémami, keď nemajú ani len papier. Týchto problémov je viac, niektoré školy nemajú prostriedky na zabezpečenie budovy školy alebo bežnej prevádzky,“ vysvetľuje Jozef Miškolci z Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť. Druhým extrémom je podľa neho to, že mnohé školy získali cez národné projekty interaktívne tabule alebo iPady, ale tie zostávajú zamknuté v skrini. Nikto s nimi totiž nevie pracovať.

Nízke platy

Problém školstva, ktorý sa pri prebiehajúcom štrajku učiteľov dostáva do popredia, sú platy učiteľov. Podľa odborníkov platí, že vyššie platy budú znamenať aj vyššiu kvalitu školstva. „Učitelia na Slovensku zarábajú menej peňazí než vo vyspelých štátoch a zvýšenie ich platov je jednou z podmienok nielen zlepšovania, ale už aj udržania kvality vzdelávania,“ hovorí Peter Goliáš z Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy. Napríklad platy slovenských stredoškolských učiteľov sú takmer na chvoste rebríčka OECD. Podľa prepočtov Inštitútu finančnej politiky sú zas mzdy našich pedagógov na základných a stredných školách očistené o riadiacich pracovníkov nižšie než priemerné slovenské platy.

V platoch pritom môže tkvieť i problém „feminizácie“ školstva. „Existuje stereotypná predstava roly muža ako živiteľa rodiny. Takže sa potom na odbor ako pedagogika, kde je určitý plat, hlási len veľmi malý podiel mužov,“ vysvetľuje Miškolci.

Problém slovenského školstva však tkvie nielen v nedostatku peňazí. Odborníci tiež poukazujú napríklad na málo odborného pedagogického personálu, ale aj na priveľa byrokracie a príliš striktne nastavené pravidlá, čo a ako majú učitelia učiť.

Štrajk v Leviciach

Učitelia, ktorí štrajkujú už od pondelka, protestovali v stredu aj v Leviciach. Na Námestie hrdinov prišlo vyše dvesto učiteľov, rodičov, starých rodičov či žiakov. Tak ako prišli na upršanú pondelkovú demonštráciu ľudia z rôznych kútov Slovenska, aj do Levíc prišli domácich podporiť ľudia naprieč Slovenskom. „Diskusia v médiách sa často zvrháva len na naše platy, ale nejde nám len o to. Ide nám aj o záchranu školstva, pretože kto v ňom bude o desať rokov, ak to takto pôjde ďalej?“ vyhlásil na demonštrácii jeden z členov štrajkového výboru Slovenskej iniciatívy učiteľov Branislav Kočan.

Aj keď ministerstvo školstva tvrdí, že „trend zapojenosti škôl do štrajku má klesajúcu tendenciu“, zástupcovia iniciatívnych učiteľov si to nemyslia. „Stále sa do štrajku pridávajú ďalšie školy. Tento týždeň plánujú školy zavrieť napríklad v Košiciach, ale máme informácie, že zatvorené školy majú pribúdať aj budúci týždeň,“ povedal ďalší člen štrajkového výboru Vladimír Crmoman. Na webovej stránke iniciatívy sa však počet registrovaných učiteľov oproti včerajšku znížil z takmer 12-tisíc na necelých 11-tisíc učiteľov. Dokopy sa do štrajku registrovalo okolo 825 škôl, pričom podľa Crmomana z nich bolo včera úplne zatvorených necelých 300.

Okrem rôznych verejných diskusií s rodičmi a občanmi chodia učitelia variť polievky pre bezdomovcov, čítať rozprávky deťom v nemocniciach, upratovať ulice mesta či hromadne darovať krv. V pondelok poobede plánujú zas vytvoriť pred úradom vlády živú reťaz – na protest svojej nespokojnosti a pocitu spútanosti.