Ľudia nervózne postávajúci na perónoch. Väčšina ovešaná a obklopená taškami či kuframi. Ďalšia, podobne veľká masa ešte stojí v radoch pred pokladnicami, ktoré sa zdajú nekonečné. V tom na stanicu Vinohrady prichádza rýchlik. Tí, ktorí už lístky majú, doň rýchlo nastupujú. A to, čo sa následne deje vo vlaku, dalo sa istým spôsobom predvídať. Teda minimálne v situácii, keď veľká časť cestujúcich ním môže ísť zadarmo.
Keď miestenka nestačí
Keď sa vlak pohne, stojíme v uličke. Spolu so študentom Maršom Klocekom, ktorý si tak ako my vopred zarezervoval miesto na sedenie. Obaja sme však narazili na pomerne triviálny problém. „Pre davy ľudí mám problém vôbec dostať sa na svoje miesto,“ opísal našu spoločnú situáciu Klocek.
Konečne sme sa dostali do kupé. A téma, ktorá opäť rezonuje medzi našimi spolucestujúcimi? Vlaky zadarmo. „Ak by neprišli konkurenční prepravcovia, ktorí ponúkajú lacnejšie lístky, zadarmo by sa necestovalo,“ myslí si Natália Uličná, ktorá v Bratislave pracuje. Vlakmi jazdí pravidelne, preto vidí jasný rozdiel medzi stavom pred a stavom po. Výsledok: ešte väčšia tlačenica, problém dostať sa cez ľudí a ich batožinu len na toaletu.
Výhoda, ktorú dostala polovica Slovákov od 17. novembra, tak má na ňu pomerne jasný efekt. Zvažuje, že jednoducho začne cestovať inou spoločnosťou.
Plus pre študentov
A to aj napriek tomu, že poobedňajší rýchlik veľmi nemeškal a Wi-Fi pracovala bez problémov. Zrejme najväčší problém s cestovaním mali tí, ktorí zostali stáť v uličke. „Miestenku som si kupoval vopred, lebo som chcel mať istotu, že si sadnem. Navyše som mal aj smolu, lebo v kupé sa nedalo vypnúť kúrenie a mali sme neskutočné teplo,“ opisuje študent Maroš svoju skúsenosť. A tak skončil v uličke. Dodáva, že cestovanie zadarmo je plus pre jeho rodičov, ktorých natoľko finančne nezaťaží, ale nie je to prínos pre neho samého. „Neviem si predstaviť, že by som mal za tlačenie sa vo vlaku ešte platiť,“ dodáva Maroš.