V roku 2006 štát pustil do Slovenských elektrární taliansky Enel. A to väčšinovým podielom 66 percent. Po novom by mohol jeho majiteľom pozerať na prsty priamo zvnútra firmy bez toho, aby o tom vedel. A to napríklad formou akejsi priemyselnej špionáže, ktorá by bola v prospech republiky. Aj tak sa dá podľa expertov čítať nový návrh zákona o tajných službách, s ktorým prišlo ministerstvo vnútra. Podľa neho totiž spravodajcovia budú môcť vykonávať „primerané bezpečnostné opatrenia na ochranu a podporu hospodárskych záujmov štátu“. A to je – oproti súčasným pravidlám – zásadný posun. Dnes platný zákon totiž hovorí o použití takýchto bezpečnostných opatrení len na realizáciu zahraničnopolitických záujmov krajiny. Podľa bezpečnostného analytika Milana Žitného je formulácia návrhu zákona natoľko všeobecná, že veľmi ľahko môže dôjsť k jeho zneužitiu. „Je to tak všeobecné pomenovanie, že sa pod neho dá schovať viac-menej všetko,“ komentoval návrh.
Podľa návrhu zákona o tajných službách by mohol premiér Robert Fico nariadiť aj špionáž tajných služieb v pološtátnych podnikoch.
SIS nekomentuje
O tom, čo všetko je primerané bezpečnostné opatrenie, pritom návrh zákona ani nehovorí. Podmienky výkonu takýchto postupov má podľa novej legislatívy určiť riaditeľ Slovenskej informačnej služby, ktorá sa po novom premenuje na Úrad civilného spravodajstva. Keďže pôjde o interný materiál, verejnosť sa jeho obsah nikdy nedozvie. Mohli by sa tam tak dostať činnosti od mediálnej manipulácie cez odpočúvanie, sledovanie či kompletnú priemyselnú špionáž.
Čítajte viac: Tajní by mohli robiť čokoľvek. Verejnosť by o tom netušila
Nejasnosť toho, čo všetko by opatrenia zahŕňali, označuje český bezpečnostný expert Andor Šándor za nemysliteľné v demokratickej krajine:„Dávať tajným službám takto voľnú ruku je nebezpečné. Ak štát pôsobí proti vlastným občanom či subjektom, musí byť zo zákona presne špecifikované, kedy a ako.“ Aktívne opatrenia by podľa neho mala vykonávať skôr polícia, nie však tajná služba. Prípadné použitie spravodajských služieb na priemyselnú špionáž pritom označuje za neprípustné.
Čo mali tvorcovia návrhu ustanovením na mysli, jasné nie je. SIS totiž na otázky HN reagovala vyhýbavo. „Na vaše sugestívne a hypotetické otázky naša spravodajská služba nemieni reagovať,“ uviedol hovorca SIS Branislav Zvara.
Štát vo výhode
Na riziká zákona sa chce jeho predkladateľov pýtať aj opozícia. Možnosť priemyselnej špionáže tajnou službou by totiž podľa poslanca OĽaNO Richarda Vašečku priblížila Slovensko späť k obdobiu mečiarizmu. Navyše, spochybnilo by to obraz krajiny aj pred zahraničnými investormi, ktorí by mohli mať záujem o vstup do štátnych podnikov. Už dnes pôsobia zahraniční investori v podnikoch ako Slovak Telekom, Slovenská pošta či Slovenský plynárenský priemysel. „Tajné služby by vďaka spomínaným aktivitám vedeli napríklad získavať informácie, vďaka ktorým by bol štát v neférovej výhode oproti súkromníkom,“ dodal Vašečka.
Formuláciu zákona označujú analytici za nešťastnú aj v súvislosti s tým, že úlohy tajnej službe by mal udeľovať priamo premiér.