Demografická budúcnosť Slovenska nie je optimistická. Výrazné starnutie obyvateľov v krajine je nezvratné. Vyplýva to z údajov, ktoré publikovali výskumníci z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského a Inštitútu informatiky a štatistiky (Infostat) v Demografickom atlase SR, ktorý dnes predstavili v priestoroch fakulty. Postupné starnutie obyvateľov prinesie ekonomické a sociálne problémy, upozorňujú.
"Starnutie obyvateľstva na Slovensku prebieha už od roku 1990 veľmi výrazne," uviedol prodekan fakulty Branislav Bleha. Aj napriek tomuto trendu Slovensko stále patrí z pohľadu veku obyvateľov medzi tri najmladšie krajiny.
Bleha však upozorňuje, že tento trend sa zmení a v roku 2060 už budeme patriť medzi tri najstaršie krajiny v Európe. "Konzekvencie sú celkom zrejmé, pretože, ak sa počet dôchodcov zvýši trojnásobne, tak dôchodkové zaťaženie jednoducho stúpne. Bez ohľadu na výkonnosť ekonomiky. Nie je možné, aby to neprinieslo nejaké ekonomické a sociálne problémy," vysvetlil Bleha, ktorý je jedným z autorov publikácie.
Okrem starnutia obyvateľstva Slovensko zápasí napríklad aj s nízkou plodnosťou. Kým ešte na konci 80. rokov pripadali na ženu dve deti, na prelome milénií to už bolo pod úrovňou 1,3 dieťaťa. "Slovensko sa v podstate za jedno desaťročie presunulo z pozície krajiny s jednou z najvyšších intenzít v európskom priestore do pozície celosvetovo jednej z najnižších intenzít plodnosti," ozrejmil Branislav Šprocha z Infostatu. Nejde však o výnimočnosť. "V podstate takýmto dynamickým vývojom prešlo viacero krajín v Európe," dodal.
Podľa jeho slov v posledných 10 rokoch je možné vidieť pozvoľný nárast plodnosti. Ten je spôsobený dobiehaním odložených tehotenstiev. Napriek tomu "babyboom" na Slovensku neočakáva. "Problém je ten, že tu nehrá úlohu len intenzita plodnosti, ale aj počet žien v reprodukčnom veku," vysvetlil. Početné generácie žien nahrádzajú čoraz menej početné.
"Aj keby mali neviem akú intenzitu plodnosti, dokonca ešte vyššiu ako bola na konci 80. rokov, tak jednoducho sa tých detí nemôže narodiť viac, pretože sa nemá komu," dodal Šprocha.
Demografický atlas obsahuje taktiež informácie o vývoji počtu manželstiev, rozvodov, či informácie o vnútornej migrácii. Publikáciu pripravovali dva roky a vychádza deväť rokov po predošlom atlase. Pri jeho zostavovaní vychádzali z údajov Štatistického úradu SR, či údajov Ministerstva vnútra SR.