V roku 2011 sa novinári denníka Pravda, šéf televízie TA3 Michal Gučík a iné osoby dozvedeli, že boli odpočúvaní.

To, že sú sledovaní vojenskou kontrarozviedkou, sa ukázalo až z dokumentov zverejnených na webe.

Neskôr to priznal aj vtedajší minister obrany Ľubomír Galko (SaS), ktorý však tvrdil, že šlo o štandardné odposluchy schválené sudcom.

Či to tak bolo, si nemohli overiť samotní odpočúvaní, ani poslanci parlamentu.

Utajené dôvody

Po novom budú môcť pri takýchto podozreniach nahliadnuť do evidencie odposluchov štyria poslanci parlamentu. Kontrola činnosti tajných tak zostane naďalej len v rukách politikov.

Pôjde o šéfa výboru pre činnosť Vojenského spravodajstva, dvoch zástupcov z koalície a jedného opozičného poslanca.

Podľa nového zákona o fungovaní tajných služieb – pripravil ho rezort obrany Martina Glváča (Smer-SD) a HN ho majú k dispozícii – sa však budú môcť utvrdiť len v tom, či súd podpísal alebo nepodpísal takúto žiadosť.

Dôvody nasadenia odposluchov zostanú naďalej utajené. Práve pri odpočúvaní za Galka údajne mala tajná služby uviesť vymyslené dôvody, aby sudcovia odposluchy schválili.

Zákon čoskoro pôjde do pripomienkovania. Rovnaké pravidlá budú platiť pre vojenských tajných aj pre Slovenskú informačnú službu (Úrad civilného spravodajstva, po novom, pozn. red.).

Príklad z Gorily

Podľa bezpečnostného analytika Milana Žitného nebudú môcť poslanci reálne skontrolovať takmer nič.

„Problém je, že nebudú môcť kontrolovať dôvody, prečo bol odposluch nasadený a či to boli zákonné dôvody.“ Na druhej strane podľa neho nie je možné, aby poslanci mali prístup k živým veciam, najmä ak ide o prebiehajúce vyšetrovanie.

„Na to nemajú právomoci, tu už sme v trestnom konaní.“

Analytik uviedol ako problémový príklad sledovanie Zoltána Vargu z kauzy Gorila. Ústavný súd mu dal za pravdu, že sledovanie a odpočúvanie jeho bytu v Bratislave, kde sa podľa údajného spisu tajných služieb mali stretávať predstavitelia finančnej skupiny Penta s politikmi, boli v rozpore s ústavou.

Podľa sudcov bolo porušené jeho právo na súkromie. Práve na základe odpočúvania Vargovho bytu mal vzniknúť spis Gorila, ktorý hovorí o korupcii v politike a biznise.

„Keďže celé odpočúvanie bolo nelegálne, nemôžeme za legálne považovať ani ním získané informácie uvedené v Gorile,“ dodal Žitný.

Česko má rovnaký problém

Rovnaký problém s týmito službami majú aj v susednom Česku.

Podľa bývalého šéfa českej kontrarozviedky Andora Šándora aj u nich je kontrola takmer nulová.

„Politici to nechcú pustiť z rúk, ale zároveň poslanci nemôžu vstupovať do živých vecí.“ Riešením by podľa odborníkov bola nezávislá kontrola.

„Mala by sa vytvoriť nezávislá inštitúcia, apolitická, samostatne financovaná,“ priblížil Žitný.

To však nie je politicky priechodné, čo nám potvrdil aj šéf výboru na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva Martin Fedor (SDKÚ-DS). Oceňuje však aspoň možnosť nahliadnuť do zoznamov.

„Len vedomie toho, že dokumentácia môže byť kedykoľvek prekontrolovaná, povedie k zdržanlivosti a vyššej zodpovednosti pri nasadzovaní odposluchov.“

Navrhuje však ešte, aby tajní museli do pol roka po ukončení odpočúvania dotyčným osobám oznámiť, že sa tak dialo.

„V súčasnosti je predčasné špekulovať o finálnej podobe zákona,“ reagovala hovorkyňa ministerstva obrany Martina Balleková.

Rezort na príprave zákona spolupracuje s ministerstvom vnútra a tajnými službami.

Podľa SIS sa inšpirovali štátmi EÚ a NATO. „Zároveň je kontinuálnym pokračovaním doterajšej praxe,“ dodal hovorca SIS Alexander Kurtanský.