Ste presne rok mimo veľkej politiky. Aký je to pocit po tých desaťročiach na politickom výslní?
Nie som mimo, ja som stále vo veľkej politike. Aj mimoparlamentná opozícia je opozíciou. Využívame tento čas, aby sme sa vrátili k svojej podstate: vyšli sme z ulíc, vrátili sme sa „na ulicu“. Prestavujeme všetko na nový systém, celú stranu, aby sme vedeli v ďalších voľbách ponúknuť nových ľudí aj nové riešenia.

Trikrát ste boli premiérom. Prijali by ste túto výzvu aj štvrtýkrát?
Tie tri razy, čo som tam bol, tak som sa strašne nadrel. Je veľa kruhov na Slovensku, ktoré si myslia, že ešte jedno obdobie by sa Slovensku zišlo s tým istým premiérom. Veľa ľudí si to myslí.

Fico pred pár dňami pre HN povedal, že pozorne sleduje vývoj v HZDS. Povedal, že by bolo dobré, keby sa HZDS dostalo do parlamentu, zvýšili by sa tým šance poraziť pravicu. Vnímate to tak, že je HZDS stále jeho „prvou voľbou“ pre koalíciu?
Jednou z chýb v bývalej vláde boli vzájomné vzťahy – dominancia Smeru bola príliš veľká. Správal sa k partnerom likvidačne.

A počítate vy vôbec so Smerom? Najmä po tom, čo ste nedávno tvrdili, že Fico vás veľakrát klamal v zásadných veciach, že ho poháňa túžba byť absolútnym vládcom...
Pozrite, Jána Slotu neuznávam ani ako človeka, ani ako politika. A musel som s ním sedieť v jednej koalícii. Ten súhrn síl vám dáva niekedy tú čiaru vývoja úplne iným smerom, ako chcete. Iné riešenia v tom čase neexistovali. Veď som mal rozhovory aj s Dzurindom a neviedli k ničomu. Rozhovory som mal aj s Ficom – s tým, že tretieho partnera mal právo vybrať si sám. Treba povedať pravdu, že tým tretím partnerom mala byť SMK. A až na samý záver, keď sme prišli k uzatváraniu koaličnej dohody, mi bola predstavená SNS. „Hrklo“ to vo mne, ale prijal som to ako rozhodnutie partnera, ktorý za to preberá zodpovednosť.