Niekoľko mesiacov sa učili vo svojich izbách za obrazovkami počítačov. Potom sa vrátili do lavíc a dva týždne sa venovali predovšetkým socializácii. Až potom drvivá väčšina učiteľov začala skúšať. Mama Gabriela Szatmaryová odhaduje, že jej deti písali dve až tri písomky týždenne. „Nebolo to viac ako za normálnych okolností. Skôr to mohlo byť pokojne aj viac,“ povedala pre HN. Naopak, niektorí rodičia sa sťažovali, že nápor na ich deti je priveľký. Podľa škôl je problém v tom, že vypadli z vyučovacieho kolotoča. Rezort školstva pritom odporúčal vyhnúť sa nárazovému skúšaniu.
Nábeh bol náročný
Keď sa v apríli začali otvárať brány vzdelávacích inštitúcií, minister Branislav Gröhling apeloval na učiteľov, aby sa prvé dva týždne vyhli písomkám a skúšaniu. Niektorí vtedy hovorili, že to považujú za stratu času. „Bolo to veľké obdobie a veľmi neprimerané požiadavky zo strany ministerstva,“ myslí si predsedníčka Združenia základných škôl Alena Petáková. Podľa nej mohol byť problém aj v tom, že žiaci stratili návyky. „Mali pocit, že sú vo väčšej miere skúšaní aj preto, že boli dlho doma. Možno sa im zdá, že nábeh bol náročný,“ konštatuje.
Niektorým rodičom neprekážalo preverovanie vedomostí. Riaditeľku Základnej školy v Spišskom Štiavniku Máriu Martinkovú žiadali, aby žiakov dôkladne pripravili na prijímacie pohovory. „Chceli, aby sme sa normálne učili, nie sa hrali a adaptovali. Hovorila som, že môžeme, ale nebu...
Zostáva vám 85% na dočítanie.