Kresťanskí demokrati držia v šachu vicepremiéra pre menšiny Rudolfa Chmela (Most-Híd). Ak nezíska ich hlasy pre novelu, ktorá by na Slovensku rozšírila zoznam dvojjazyčných obcí, v parlamente pohorí.

Vláda včera podporila novelu o používaní jazykov národnostných menšín, podľa ktorej jazyk menšiny by mal byť úradným jazykom v obciach a mestách, kde národnostná menšina tvorí minimálne 15 percent obyvateľov. Dnes platí limit 20 percent. Hoci zmenu odobrili aj ministri za KDH, poslanecký klub strany má výhrady. "Sme proti takejto úprave. Nevidíme dôvod na rozširovanie počtu obcí," povedal pre HN poslanec za KDH Pavol Abrhan. Podľa Chmelovej novely by sa smel menšinový jazyk používať v zhruba 730 obciach. Opatrenie by sa dotklo najmä rusínskej a rómskej menšiny. Rusínčina by pribudla vo vyše 40 obciach, rómčina v takmer 30, maďarčina v dvoch. "Považujem 15 percent za optimálnych. Nie je to maximum, čo sme chceli dosiahnuť," vyhlásil Chmel. Most pôvodne žiadal desať percent, s čím v koalícii neuspel. Parlament začne o novele rokovať na marcovej schôdzi. Chmel tvrdí, že sa ešte bude pokúšať s poslancami za KDH dohodnúť.

Minister vnútra Daniel Lipšic (KDH) do novely včera presadil, aby príslušníci ozbrojených zborov smeli používať jazyk menšiny len za určitých podmienok: "V neformálnej komunikácii s príslušníkom menšiny vo vymedzenom území." Novela ďalej umožňuje, aby príslušník menšiny mohol s lekárom, v útulku a domove sociálnych služieb komunikovať v rodnom jazyku. Úrady by mali v jazyku menšiny vystavovať viac dokladov.