Práve tá dáva mestu špecifickú atmosféru. Námestie je celé leto plné turistov, ktorí dotvárajú atmosféru. Z mikrofónu sa nesie hlas sprievodcu, ktorý rozpráva skupine Angličanov o histórii mesta. "Mesto volali v čase najväčšej slávy v 14. storočí Zlatá Kremnica. Za 700 rokov sa tu vyťažilo 46 ton zlata a 208 ton striebra. Baníctvo a minciarstvo priniesli mestu bohatstvo a slávu.“ Hlas preruší až chichot dievčat, ktoré si v numizmatickom obchode kúpili strieborné mince pre šťastie. Mince sa tu menia za mince. Čoskoro sa tu budú meniť nie slovenské koruny za stredoveké mince, ale eurá za súčasné slovenské. V Kremnici sa majú totiž raziť slovenské euromince.
Ako sa razí euro
Ak vás zaujíma naša budúca nová mena, mali by ste určite prísť do kremnickej mincovne. "Pán riaditeľ je osvietený človek a v najstaršej časti mincovne usporadúva expozíciu raziacich strojov. Návštevník si môže stroje pozrieť za chodu,“ hrdo hovorí primátorka mesta Zuzana Balážová. Mincovňa pripravuje projekt novej raziarne na euromince, ktorá bude mať nad výrobňou galériu, z ktorej by si turisti mohli pozrieť výrobu a zároveň by nerušili pracovníkov. Vyraziť sa tu má aj 22-tisíc pamätných mincí s tematikou rozlúčky so slovenskou korunou. Razené budú zo striebra s rýdzosťou 999 v nominálnej hodnote tisíc korún. Ešte len potom bude Kremnica voňať peniazmi - európskymi i slovenskými. Mince kúpite v meste takmer všade. Aj na mestskom hrade aj na námestí i v mincovni. Na mestský hrad sa však oplatí prísť tiež z iných dôvodov. Je dominantou mesta a svojou polohou na kopci poskytuje návštevníkovi výhľad na celú Kremnicu a jej okolie. V areáli sa nachádza aj dvojloďový Kostol sv. Kataríny. Výhľad za milión je práve z jeho veže. Musíte si ho však zaslúžiť vyšliapaním 126 schodov.
Gýč nás predáva
Keď vás už začne nudiť samé zlato a peniaze, príďte sa zabaviť do Múzea gýča. Nájdete tam množstvo gýčových predmetov od záhradných trpaslíkov až po zapaľovače amerických dvojičiek s bin Ládinom. Mesto dokonca muselo múzeu poskytnúť ďalšie priestory, lebo "gýčovín“ je čoraz viac. A čoraz viac je aj turistov. Tí sem v húfoch prichádzajú tak v lete, ako aj v zime. V lete ich ťahá kultúra a história. Celé prázdniny tu je totiž festival Kremnický hradný organ. Organové koncerty si chodia vychutnať milovníci dokonca z Bratislavy, ale aj zo vzdialenejších končín, ako napríklad z Rakúska. Medzi najobľúbenejšie akcie roka patria Kremnické gagy - festival humoru a satiry, a koncerty vážnej hudby - Hudba pod diamantovou klenbou, ktoré usporadúva svetoznámy huslista Peter Michalica. Rušným obdobím je aj zima, keď sa začne lyžiarska sezóna. Jej vyvrcholením je Biela stopa - preteky v behu na lyžiach.
Minca pre šťastie
Kremnica je jedným z mnohých slovenských miest, ktoré kedysi patrili k najvýznamnejším v Uhorsku, no dnes z dávnej slávy nevyžijú. V súčasnosti naplniť sen primátorky Zuzany Balážovej o pobytovej turistike je nemožné. Kremnica vám so svojimi pamätihodnosťami vyplní maximálne jeden deň programu. Lepšie časy azda prinesie golfové ihrisko, od ktorého si vedenie mesta veľa sľubuje. Napriek tomu návrat do minulosti, ktorý vám zlaté mesto ponúka, je neobyčajným zážitkom. Zvečniť si ho môžete nie fotografiou, ale jednou z mincí, napríklad Jánošíkovým dukátom pre šťastie.
Oplatí sa vidieť August 2008 9. augusta Bicyklový memoriál života 12. ročník nesúťažného rekreačno-turistického prejazdu Kremnickým a Štiavnickým pohorím 3., 10. a 17. augusta Kremnický hradný organ www.kremnickyhradnyorgan.sk 22. až 23. augusta Kremnická bašta Festival folkovej hudby www.tajf.sk 29. až 31. augusta Kremnické gagy 28. ročník festivalu humoru a satiry www.gagy.sk September 2008 10. septembra Beh do vrchu Kalvária bežecké preteky o putovný pohár mesta Kremnica Október 2008 8. až 10. októbra Kremnické jablko Výstava ovocia a zeleniny November 2008 17. novembra Oslavy 680. výročia mesta |
Prečítajte si aj: |
Tipy na výlety Kremnica Výlet do stredu Európy Po Ceste hrdinov SNP sa zo sedla pod Vysokou dostanete do geografického stredu Európy. Chodník prechádza obcou Kunešov po ceste na Kremnické Bane. Pri Kostolíku sv. Jána Krstiteľa si môžete povedať – som v strede nášho kontinentu. Pri múriku, ktoý vedie okolo kostola, stojí pamätná tabuľa označujúca geografický stred Európy a pripomínajúca prijatie Deklarácie o zvrchovanosti Slovenskej republiky. Ak by ste v túre pokračovali ďalej na horný koniec obce Krahule, došli by ste až k turisticko-lyžiarskemu stredisku Skalka. Celý článok >> |
Prečítajte si aj: |
Kremnica chce stavať na umení aj na cestovnom ruchu Kremnica kedysi prekvitala bohatstvom. Zlatom sa blýskali oči všetkých obchodníkov. Dnes jej zostala už len zašlá sláva, zlaté roky sú dávno minulosťou. Napriek tomu sa mestu darí a dnes sa pýši len sedempercentnou nezamestnanosťou, čo je na tento región závideniahodné číslo. Aj preto sa neusiluje o získanie ďalších investorov a budovanie priemyselných parkov. „Na tak malé mesto a takú tradíciu, akú tu máme, si neviem predstaviť, že by sa u nás v údolí vybudoval nejaký ťažký priemysel,“ hovorí primátorka mesta Zuzana Balážová. Pravdou je, že na to Kremnica nemá ani priestor. Leží medzi Kremnickými vrchmi, preto tu nie je možné nájsť pre fabriku plochý, rozľahlý priestor. Navyše sa nachádza mimo hlavných cestných ťahov, čo by pre firmy mohlo znamenať veľký problém. Ešte pred revolúciou tu existovalo niekoľko malých fabrík, ktoré sa udržali i po revolúcii a dodnes zamestnávajú viac ako tisíc Kremničanov. „Nemám záujem ťahať sem investorov, pre ktorých nebudem mať aj tak dostatočnú pracovnú silu,“ hovorí Balážová. Celý článok >> |
Prečítajte si aj: |
Ťažba Kremnici už nehrozí Rozhovor. S primátorkou Kremnice Zuzanou Balážovou o banskom osude mesta: Kremnica v posledných rokoch investovala desiatky miliónov korún do cestovného ruchu. Okrem termálneho kúpaliska sa otvorilo športovo-relaxačné stredisko na Skalke. Priniesla táto investícia prvé ovocie v náraste počtu turistov? Bola to investícia priamo mesta, na ktorú sme získali 120 miliónov korún z Európskej únie. Ďalšie desiatky miliónov dofinancovalo mesto a nebolo to ani zďaleka päť percent. Musím povedať na rovinu, že modelové prepočty hovorili o strate jeden až jeden a pol milióna ročne, pretože šlo o projekt z eurofondov, ktorý nemal byť ziskový. Naše očakávania boli pesimistické, no nakoniec to dopadlo lepšie, ako sme si mysleli. Napodiv, v takom tichom období, ako boli máj a začiatok júna, sme mali plno. Čo sa týka mesta, z roka na rok sa nám zvyšuje návštevnosť. Najväčší nátresk máme, samozrejme, počas festivalu Kremnické gagy a Zimná stopa. Celý článok >> |
Primátorka Kremnice Zuzana Balážová odporúča Kremnické gagy Kremnické gagy sú zatiaľ jediným multižánrovým festivalom svojho druhu zameraným na humor a satiru v strednej Európe. Je to festival, ktorý spája amatérov aj profesionálov. Jeho súčasťou je aj Pohár improvizácie, 24. ročník súťaže trojčlenných družstiev v improvizácii na danú tému. Tiež viacero výstav, bábkovo-výtvarná dielňa pre deti, hudobný automat, rôzne pouličné atrakcie a ďalšie akcie. Festival s pôvodným názvom Slovenské gagy vznikol z podnetu Kremnického divadla v podzemí v klube mládeže Labyrint. Začal sa 13. novembra 1981 premiérou kabaretnej hry J. Faklu a R. Vykysalého NON TEATRO BUFFO alebo Sága gagu slovenského a vystúpením niekoľkých amatérskych divadielok. Tohtoročné gagy sa začínajú 29. augusta. Klíma v Kremnici Kremnica je terasovito rozložená v centrálnej časti Kremnických vrchov v nadmorskej výške 561 metrov nad morom. Má miernejšie podnebie, ako by sa pri takejto nadmorskej výške očakávalo, keďže kotlina je na severe ohraničená hradbou vrchov, ktorá bráni vzdušným prúdom zasiahnuť do tepelných pomerov. Preto v kotline na jar už kvitnú kvety, ale na horách a pláňach je ešte sneh. Počas jesene a jari je tu bežný prírodný úkaz – inverzia, teda krásne slnečné počasie, kým v nižších častiach Slovenska sú hmly. Miernu klímu chcú Kremničania zúročiť hlavne v budúcnosti. Už teraz sa v južných oblastiach nedá pre veľké horúčavy kvalitne športovať. Kremnica sa stáva čoraz viac atraktívnejším miestom, s miernym podnebím, viacerými slnečnými dňami a sviežim vzduchom. Organ Kostola sv. Kataríny Organ Kostola sv. Kataríny vybrala primátorka mesta preto, lebo každoročne na ňom počas festivalu Kremnický hradný organ zahrá svetoznáme skladby niekoľko významných osobností. Kostol sv. Kataríny sa nachádza v areáli Mestského hradu v Kremnici. V tomto kostole je inštalovaný koncertný organ Rieger-Kloss z roku 1992. Vďaka svojej dispozícii – obsahuje asi 3 500 píšťal a 60 registrov – patrí k najmodernejším nástrojom na Slovensku. Umožňuje realizovať interpretácie najnáročnejších diel na vysokej umeleckej úrovni, a teda podstatnou mierou prispieva k úspešnosti realizácie festivalu. Organové skladby sa v Kostole sv. Kataríny rozozvučia každý piatok počas celého leta. |