Prečo je prijatie Lisabonskej zmluvy také dôležité? Nejde len o ďalší dokument, ktorý bežnému občanovi nič nepovie?
Rozsah zmien a význam Lisabonskej zmluvy je podstatne rozsiahlejší, než to bolo pri dvoch predchádzajúcich zmluvách. Reaguje na potreby doby, či už je to globalizácia, organizovaný zločin alebo prisťahovalectvo, teda každodenné záležitosti, ktoré sa týkajú každého človeka. Prináša predovšetkým väčšiu prehľadnosť, efektívnosť a demokratickosť pri rozhodovaní.
O euroústavu sa únia naťahovala niekoľko rokov, jej absenciu však ľudia v bežnom živote nepociťovali. Existuje reálna hrozba, čo by sa mohlo stať, ak by zmluva nebola prijatá?
Druhý negatívny výsledok úsilia o reformu by mohol priniesť hlbokú krízu vzťahov a dôvery, čo by sa určite prenieslo z politiky aj do ekonomických vzťahov. Oslabila by sa súdržnosť vnútri únie a, naopak, posilnilo rozdeľovanie na rôzne skupiny. Určite by sa sťažila spolupráca v strategických a náročných oblastiach, ako je boj proti klimatickým zmenám, zvyšovanie energetickej bezpečnosti či schopnosť reagovať na hrozby, ako je medzinárodný terorizmus. Oslabil by sa vplyv Európy na globalizáciu, jej váha a postoje vo svete. Nepriaznivo by sme to pocítili na hodnote eura alebo stabilite eurozóny.
Bude mať reformná zmluva zásadný vplyv na prijímanie ďalších krajín do Európskej únie?
Reforma je aj odpoveďou na doterajšie rozširovanie Európskej únie a prípravou na prijímanie ďalších krajín v budúcnosti. Momentálne nemôže do únie vstúpiť žiadny štát, ak sa nezmení zmluva. Európa si jednoducho nemôže dovoliť druhé zlyhanie v úsilí o vlastnú vnútornú reformu.
Mnohí Slováci sa obávajú, že podpisom zmluvy stratíme niečo zo svojej suverenity. Čo by ste im odkázali?
Je prirodzené, že sa niečoho vzdávame, aby sme čosi iné získali. Vstupom do Európskej únie Slovensko získalo. Európska integrácia je postavená na báze zdieľanej suverenity. Krajiny prenášajú na európske spoločenstvo časť toho, čo robili suverénne, aby to mohli presadzovať v medzinárodnom prostredí ešte účinnejšie. Integrácia bola 50 rokov prínosom, získavali ňou všetci. Ak by to tak nebolo, tak by tento priestor už mnohí opustili.
Niektoré štáty sa boja záväznosti Charty základných práv. Sú tieto obavy oprávnené?
Charta základných práv a slobôd nezavádza nejaké nové práva, skôr ukladá do katalógu to, čo existuje. Európska únia vychádza nielen zo spoločných záujmov, ale aj hodnôt. Na základe Lisabonskej zmluvy sa rozhodla pristúpiť k Európskemu dohovoru o ľudských právach. Charta bola zostavená v roku 2000 a odvtedy slúži ako politický dokument, nebola však právne záväznou. Až na základe Lisabonskej zmluvy môže byť právnym nástrojom. Ľuďom to vytvára čitateľnejšie prostredie vo vzťahu k ich slobodám a právam, keďže v únii nie sme turistami, ale občanmi. Zároveň im to dáva väčšiu istotu, že európske inštitúcie budú tieto práva rešpektovať.