Do osudného 24. februára viedla spolu s dcérami vo veku 16 a 14 rokov pokojný život. Deti, tak ako všade vo svete, chodili do školy, von s kamarátmi, športovali.
„Pracovala som ako vedúca predajne kovoplastových a hliníkových konštrukcií, jednoducho sme predávali okná, dvere, okenice. Bola som šťastný človek! Mala som dom, dobre platenú prácu. A milovaného muža,“ začne svoje rozprávanie Elizaveta. „A potom prišlo to ráno...“
Elizaveta
„V to ráno, teda 24. februára, sa život mojej rodiny a mojej krajiny radikálne zmenil! Všetci sme sa stali rukojemníkmi 'divadla absurdnosti' alebo, ako to Rusko nazýva, 'oslobodenia',“ neskrýva rozhorčenie nad vojenskou agresiou Putinovho režimu.
Podobne ako štvrť milióna jej krajanov utekala pred vojnovým konfliktom na Slovensko. S dcérami patria medzi pätinu, ktorá u nás požiadala o dočasné útočisko. Už niekoľko týždňov bývajú v ubytovni v Kútoch.
„Oslobodenie od pokojného života, oslobodenie od domova, oslobodenie od priateľov, práce a Ukrajiny! Toto je hrôza, ktorú agresor priniesol do našej krajiny, kde ničí naše domovy, zabíja civilistov!“ nešťastne opakuje Elizaveta.
Spoluprežívanie strastí ich doma všetkých spojilo. S deťmi a priateľkami pomáhali v Záporoží tkať maskovacie siete a v rámci možností darovali finančné prostriedky pre potreby armády.
„Môj milovaný muž je momentálne nasadený do obrany a chráni nás, svoju rodinu a krajinu. Absolútne celá Ukrajina sa zjednotila, aby chránila svoj domov, blízkych!“ neskrýva dojatie. Podobne ako väčšina ukrajinských žien je s rodinou či priateľmi v neustálom kontakte. Ale aj pod obrovským stresom.
Natália
„Treba sa pripraviť na situáciu, že im počas obeda pípne esemeska a zrazu sa rozplačú,“ spomenie osobnú skúsenosť Terézia. Jej celé meno máme v redakcii. Podnikateľka z Nitry sa spolu s manželom, podobne ako množstvo iných, rozhodla pomôcť a ubytovali mladú mamičku Natáliu s dcérkou u staršej príbuznej.
Situácia sa však po týž...
Zostáva vám 85% na dočítanie.