Cesta Smeru-SD do náručia medzinárodných socialistických štruktúr nebola jednoduchá. Smer vznikol v roku 1999. Vstupu novej strany na politickú scénu predchádzal odchod najpopulárnejšieho politika dnes už nebohej SDĽ z dresu ľavicových demokratov. Ten založil Smer s prívlastkom Tretia cesta. Fico vtedy vyhlásil: "Nie je dôležité, či je mačka biela alebo čierna, ale či chytá myši."
Aj keď strana Roberta Fica úspešne bodovala v prieskumoch na Slovensku už v čase, keď mala v parlamente jediného muža (Smer vznikol v roku 1999 po Ficovom odchode zo SDĽ), vstup do Socialistickej internacionály či do Strany európskych socialistov jej komplikovali práve doma. Paradoxne sa pod to podpísala najmä Sociálnodemokratická strana Slovenska. Subjekt s nulovými preferenciami úspešne blokoval silnejšiemu partnerovi cestu do Európy.
V parlamentných voľbách v roku 2002 mnohí pasovali do pozície favorita. Fico dokonca sebavedomo tvrdil: "Ak Smer nebude úspešný a nedosiahne svoj cieľ, to znamená byť pri zostavovaní vlády, Robert Fico z politiky odíde." Smer skončil v opozícii. Fico však z politiky neodišiel. Miesto toho úspešne rozbehol projekt integrácie ľavicových strán. Postupne pohltil SDA, SOP, SDSS aj SDĽ. V priebehu niekoľkých rokov vyčistil politický priestor od stredu doľava. Vďaka SDĽ získali Fico a Smer silnú členskú základňu a najmä bohatú stranícku pokladnicu. Majetok ľavicových demokratov sa v tom čase odhadoval na 40 miliónov korún. Po Volfových sociálnych demokratoch zas zdedil práve medzinárodné začlenenie strany.
Proces integrácie Smeru do medzinárodných štruktúr bol zavŕšený v máji 2005. Stal sa plnoprávnym členom Strany európskych socialistov, vzápätí aj Socialistickej internacionály. O 17 mesiacov neskôr ho eurosocialisti potrestali za koalíciu so SNS.