Jubilejný 50. medzinárodný strojársky veľtrh (MSV) v Brne je najvýznamnejšou prehliadkou strojárskej produkcie v strednej Európe. Prezident Zväzu strojárskeho priemyslu (ZSP) SR Milan Cagala už na začiatku nášho rozhovoru podčiarkol, že strojársky veľtrh v Brne vníma od jeho vzniku ako miesto, kde zúčastnené firmy majú možnosť prezentovať svoje výrobky a porovnať ich s úrovňou zahraničnej konkurencie. A ešte niečo: Brno považuje za dokonalú pascu na unikajúce mozgy!
Na Brno sa zvykneme pozerať ako na výkladnú skriňu strojárstva. Stále to platí?
Určite áno. Brno vždy malo a pevne verím, že aj v tomto roku potvrdí vysokú technickú a technologickú úroveň, ktorú som osobne schopný a ochotný rok čo rok s veľkou úctou obdivovať. Už vlani som v Brne, ale aj v Nitre bez akéhokoľvek pátosu konštatoval, že technická pridaná hodnota našich strojárskych firiem, respektíve ich produktov, očividne stúpa. Dnes by som sa za to chcel skutočne úprimne -- ako strojár -- poďakovať a pochváliť každú domácu firmu, ktorá si zveľaďuje vlastný výskum a vývoj, pretože len to je reálna cesta dopredu.
Začali ste dosť osobne. Návšteva strojárskeho veľtrhu v Brne zrejme nie je pre vás len zdvorilostná záležitosť či protokolárna povinnosť?
To rozhodne nie je. Mám tu množstvo priateľov. Mnohé z týchto priateľstiev položili základný kameň práve v povestnej Rotunde. Práve preto mi nedá, aby som pri jubilejnom 50. ročníku MSV v Brne nepozrel aj do vlastného spätného zrkadla. Ešte ako študent som obdivoval zahraničné technológie, ktoré sa na strojárskom veľtrhu prezentovali. Boli to technológie v tom čase neporovnateľné s našimi. Odvtedy sa pre mňa brniansky veľtrh stal živou encyklopédiou svetového strojárstva. Listovanie v nej mi postupne pomohlo pochopiť, že strojárstvo zďaleka nie je len kopa železa. Naopak, brniansky mikroskop mal už vtedy vynikajúcu rozlišovaciu schopnosť a mne umožnil za každou súčiastkou, za každým strojom či technologickým zariadením čoraz zreteľnejšie vnímať myšlienku, dobrý nápad, ktorému následne pomohla na svet ľudská ruka.
Povedané vašou hantírkou, rozlišovacia schopnosť brnianskeho "mikroskopu" z roka na rok rástla -- a stále rastie.
Som tomu úprimne rád. Mne pomohla raz a navždy nadobudnúť istotu, že základnou bunkou, kde sa všetko rodí a odohráva, je ľudský mozog. S potešením som začal pociťovať, že múdrych ľudí máme bohato na oboch brehoch rieky Moravy a že neexistuje žiaden francúzsky či nemecký patent na rozum. Cestou z Brna domov sa vždy pevnejšie utvrdím v názore, že je len na nás, ako aj na Slovensku využijeme vzdelaných ľudí, ktorých máme dosť. Môžem s plnou vážnosťou konštatovať, že v súčasnosti naše technológie spĺňajú tie najprísnejšie kritériá, na ktoré je zvyknutá svetová strojárska špička. Dokonca som si už nie raz doslova vychutnal situácie, keď zahraničie prišlo k nám obdivovať technológie vyvinuté našimi odborníkmi. Aj preto hovorím, že Brno je, v dobrom zmysle slova, pascou na unikajúce strojárske mozgy. Keby aj mali "zajačie úmysly", na veľtrhu v Brne sa "musia chytiť na strojársky lep".
Táto vaša strojárska optika musí zákonite "zavadiť" o školstvo. Tam sa tá sivá mozgová kôra začína "polievať", zveľaďovať. Môžete ako prezident strojárskeho zväzu dať ruku do ohňa a povedať: deje sa to!?
Robíme pre to všetko. Spolu s Ministerstvom školstva SR pripravujeme zákon o odbornom vzdelávaní. S cieľom, aby sme v strojárskej praxi mali dostatok ľudí vzdelaných v tých odboroch a profesiách, ktoré akútne potrebujeme a ktoré citeľne chýbajú. Preto si želám, aby aj atraktívne Brno pomohlo vrátiť mladých ľudí, stredoškolákov, do strojárskych lavíc, k technickým predmetom. Nie je predsa možné, aby bol každý právnik, manažér či ekonóm. Veď nebude koho manažovať. V Brne sa môžete presvedčiť, že naši ľudia už nemusia len kopírovať vyspelý svet či utekať mu v ústrety. Už aj na domácej pôde majú možnosť dať na papier, do počítača novú vývojovú myšlienku, nad ktorou bude svet otvárať oči aj ústa.
K významným vystavovateľom v Brne patria aj členské organizácie Zväzu strojárskeho priemyslu. Vyplýva to z "prirodzenej autority" brnianskeho veľtrhu?
Nepochybne. Veľtrh odráža pozitívne výsledky strojárskeho priemyslu. Pričinili sa o ne najmä podniky a organizácie zapojené do výroby komponentov pre automobilový priemysel a samotná výroba automobilov. Pozitívne výsledky zaznamenali aj odbory ako ložiská, hydraulika, obrábacie stroje, náradie, oceľové konštrukcie a iné. Strojársky priemysel patrí medzi dominantných zamestnávateľov v spracovateľskom priemysle a aj v minulom roku smerovali do tohto odvetvia významné investície. Vzhľadom na automobilovú výrobu je aj tvorcom podstatného vývozu zo Slovenska. Rozvoj automobilového priemyslu poskytuje široké impulzy aj pre výrobu v ostatných odvetviach. Mňa osobne teší, že v strojárstve dochádza k diverzifikácii. Rastú menšie a stredné strojárske firmy, vybavené progresívnymi technológiami.
Tieto trendy sa určite prejavia aj na jubilejnom 50. ročníku strojárskeho veľtrhu v Brne. Ako to vnímate?
Predovšetkým v širších súvislostiach, nielen cez prizmu exponátu toho-ktorého vystavovateľa. Samozrejme, každé ocenenie, úspech poteší, osobitne v takom silnom strojárskom prostredí, akým Brno nesporne je. Ale základ toho sa rodí o trochu skôr. Preto toľko zdôrazňujem a budem vyzdvihovať, že zvyšovanie konkurencieschopnosti slovenského strojárstva je späté s novými progresívnymi technológiami a materiálmi prinášajúcimi vysokú pridanú hodnotu výrobkov, so znižovaním surovinovej a energetickej náročnosti a väčším využívaním tvorivého vedecko-technického potenciálu.
Výsledky, ktoré charakterizujú náš hospodársky vývoj v predchádzajúcich rokoch, dávajú predpoklad na priaznivý vývoj aj v roku 2008. Všimne si návštevník v Brne, že v tom má prsty aj Zväz strojárskeho priemyslu?
Zväz sa snaží prostredníctvom vlastného stánku, ako aj expozíciami svojich členských organizácií prehlbovať na veľtrhu už existujúce a získavať nové kontakty. Bez nich nie je možná očakávaná prosperita tohto odvetvia. Som rád, že veľtrh v Brne odráža aj úspešnú dlhoročnú spoluprácu medzi Zväzom strojárskeho priemyslu SR a jeho českým partnerom -- Svazem strojírenské technologie (predtým Svaz výrobců a dodavatelů strojírenské techniky) so sídlom v Prahe.
Záujmové združenie Svaz strojírenské technologie pôsobí v Českej republike od roku 1990. Ako dlho ste sa "hľadali"?
Začiatok našej spolupráce sa datuje od marca roku 1991. Strojárstvo v Česku a na Slovensku bolo previazané pupočnou šnúrou, boli by sme sami proti sebe, keby sme sa izolovali. Naopak, cieľom je spoločný prienik do zahraničia. Doteraz zorganizované spoločné výstavy v cudzine sú efektívne pre obe krajiny. Budeme v tom pokračovať. Na základe vzájomnej dohody si každoročne recipročne poskytujeme informačný stánok pre Zväz strojárskeho priemyslu SR na MSV v Brne a pre Svaz strojírenské techniky na MSV v Nitre. Predstavitelia obidvoch inštitúcii sú navzájom prizývaní na významné zasadnutia a medzinárodné semináre, kde prednášajú, navzájom diskutujú, jednoducho pomáhajú strojárstvu v odbornej rovine, kde to najviac potrebujeme. Za špičku ľadovca v tomto smere považujem Stretnutie TOP manažérov SR a ČR za účasti slovenského ministra hospodárstva a českého ministra priemyslu a obchodu. Stretávajú sa každé dva roky, naposledy vlani v Nitre. Predstavitelia oboch zväzov sú členovia medzirezortnej konzultačnej komisie SR -- ČR, ktorej tretie zasadnutie bolo 21. januára tohto roku za účasti obidvoch republikových ministrov. Prínosom našej spolupráce je hlavne výmena informácií, ktoré sú v dnešnej dobe veľmi dôležité, a prístup k vybraným materiálom, ktoré obidve inštitúcie vydávajú.
Tibor Bucha