V máji 2018 prebiehalo na Najvyššom súde pojednávanie o väzobnom stíhaní troch obvinených extrémistov. Podporiť ich prišlo viacero členov Kotlebovej ĽS NS vrátane dnes už odídenca zo strany Milana Mazureka.
V skupine bol aj Anton Grňo, ktorý za ĽS NS kandidoval v posledných parlamentných voľbách. Po skončení pojednávania mimo pojednávaciu miestnosť vyslovil Grňo ľudácky pozdrav "Na stráž". Ten zachytil okrem iných aj prokurátor špeciálnej prokuratúry Tomáš Honz.
Grňa za tento čin dnes Najvyšší súd definitívne odsúdil a potvrdil tak rozsudok Špecializovaného trestného súdu.
"Ani najvyšší súd nemal pochybnosť o úmysle obžalovaného prejaviť sympatie k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv a slobôd, konkrétne k ľudáckemu režimu na Slovensku z rokov 1938 – 1945 a k Hlinkovej garde. Ako súd vysvetlil, pozdrav bol vyslovený po skončení verejných zasadnutí, na ktorých najvyšší súd prejednával podozrenia z extrémistickej trestnej činnosti. Súd tiež poukázal na politické aktivity obžalovaného, vrátane množstva jeho ďalších verejných vyjadrení, ktoré vykazujú znaky antisemitizmu, rasizmu, etnickej nenávisti a náboženskej neznášanlivosti," vysvetlila hovorkyňa súdu Alexandra Važánová.
Grňo si vinu nepriznával a jeho obhajca žiadal oslobodenie. Argumentoval tým, že samotný pozdrav podľa neho nepreukazuje sympatie k režimu. Označil ho za národný a morálny.
Trestného činu sa dopustil priamo na súde
Šéf strany pre okresy Prievidza, Partizánske a Bánovce nad Bebravou tak musí zaplatiť peňažný trest vo výške päťtisíc eur. V prípade, že tak neurobí, odsedí si šesť mesiacov vo väzení.
Súd tento trest považuje za adekvátny. "Uložený peňažný trest považoval súd za absolútne adekvátny, obzvlášť v situácii, že k spáchaniu trestného činu došlo na pôde najvyššej súdnej autority, dokonca priamo pred orgánmi činnými v trestnom konaní," píše Važánová v stanovisku.
Nie je jediný
Nejde tak o prvého odsúdeného člena Kotlebovej strany. Ešte v roku 2014 napadol Andrej Medvecký cudzinca Leniho Cruza, za čo bol neskôr aj právoplatne odsúdený. Išlo pri tom o rasovo podmienený čin.
Kvôli stíhaniu odišiel po voľbách v roku 2016 z parlamentu. Na jeho miesto nastúpil Milan Mazurek. Ten bol zase v roku 2019 odsúdený z extrémistických trestných činov. Dôvodom bol jeho rozhovor v regionálnom rádiu Frontinus.
V riešení súdmi boli v minulosti viacerí predstavitelia strany. Nie všetkých sa však podarilo odsúdiť.
V súčasnosti sa ešte čaká na verdikt súdu aj s jej predsedom Marianom Kotlebom. Toho Špecializovaný trestný súd odsúdil na štyri roky väzenia na jeseň minulého roku. Kvôli odvolaniu sa však čaká na verdikt Najvyššieho súdu.
Na Najvyššom súde už bol aj návrh na rozpustenie celej strany. Návrh z dielne vtedajšieho generálneho prokurátora Jaromíra Čižnára však súd zamietol. Dôvodom bolo, že z pohľadu súdu nebol vypracovaný dostatočne.