S Rómami sa dostávame do kontaktu každý deň, či už o nich počujeme z úst politikov alebo ich stretávame na ulici, či v práci. Ide o najpočetnejšie etnikum na Slovensku, podľa Atlasu rómskych komunít je ich u nás viac ako 440-tisíc. No aj napriek tomu o nich mnohí Slováci nevedia takmer nič.
Jednou z nich bola aj Klára Poláková. Záujem o rómske etnikum u nej vzrástol počas dobrovoľníctva medzi Rómami, kedy organizovala tábory v mestskej časti Lunik IX a pracovala v komunitnom centre v Plaveckom Štvrtku, kde pomáhala s doučovaním rómskych detí a s prípravou voľnočasových aktivít. Potom si začala vyhľadávať o rómskej národnosti viac informácií a uvedomila si, že o Rómoch, s ktorými nažívame už dlhé roky, veľa nevie. Aj preto sa rozhodla prihlásiť sa na romistiku, odbor, ktorý študuje na Karlovej univerzite už tretí rok.
Na Slovensku je niekoľko možností, kde sa dá študovať rómske etnikum. Napríklad Centrum jazykov a kultúr národnostných menšín na Prešovskej univerzite poskytuje štúdium učiteľstva rómskeho jazyka, literatúry a reálií. Na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre zas existuje Ústav romologických štúdií, ktorý slúži na pripravovanie odborníkov pre sociálnu oblasť. Študijný odbor sociálne služby a poradenstvo na tomto ústave zahŕňa v sebe predmety o Rómoch zamerané na ich jazyk, literatúru, kultúru a dejiny. Ani jedno z týchto štúdií však neposkytuje komplexný náhľad do histórie, kultúry a jazykovej a spoločenskej situácie Rómov ako etnicky definovanej skupiny ľudí.
Práve preto vznikol na pražskej Karlovej univerzite samostatný študijný odbor romistika. Založila ho v roku 1991 známa bojovníčka za rómske práva docentka Milena Hübschmannová. Tak, ako ostatné rómske štúdiá na Slovensku či v zahraničí, aj romistika v Prahe sa snaží o odbúranie predsudkov o Rómoch. Ako uvádza samotná vedúca odboru Helena Sadílková pre HN Globálne, Rómovia sú vo veľmi všeobecnom pohľade stále vnímaní ako objekty sociálnej práce alebo antropologického výskumu.
Zdrojom predsudkov je neinformovanosť
Romistika sa okrem iného snaží o odbúravanie stereotypov a predsudkov voči rómskej komunite. K negatívnej mienke o Rómoch podľa študentky Kláry dochádza kvôli nedostatočnému povedomiu majority. „Tieto dve kultúry sa navzájom dobre nepoznajú a potom z toho neznámeho plynú aj predsudky,“ uviedla študentka pre HN Globálne. Práve vzájomná interakcia by podľa jej slov mohla pomôcť k zlepšeniu vnímania Rómov v spoločnosti.
Rovnako to vníma aj vedúca odboru Sadílková. Hlavný problém vidí v tom, že sa žiaci základných a stredných škôl takmer vôbec neučia o rómskej národnosti a od detstva sú konfrontovaní s určitým väčšinovým obrazom Rómov a verejným diskurzom, ktorý sa k nim viaže. „O Rómoch sa v podstate nikto nič nedozvedá v rámci plánu povinne poskytovaných informácií základných a stredných škôl. Pokiaľ nemá to šťastie, že narazí na učiteľov, ktorí majú chuť niektorú z kultúrne historických tém týkajúcich sa Rómov do vyučovania zaradiť. To veľmi ochudobňuje a svojím spôsobom poškodzuje všetkých zúčastnených, vrátane Rómov samotných,“ uviedla Sadílková.
Nájsť spoločný dialóg
Učitelia pôsobiaci v odbore sa snažia svojich študentov informovať o rómskom etniku prostredníctvom čítania a debát o jednotlivých aspektoch histórie a kultúry Rómov, no prínosom sú aj interakcie so samotnými Rómami ako študentmi, lektormi jazyka či hosťami prednášok a diskusií. Dôraz kladú práve na vzájomnú komunikáciu, ktorá je podľa Kláry kľúčová v boji proti predsudkom a sterotypizácii.
„Základom musí byť komunikácia s Rómami – nemožno ich pozíciu čo i len mentálne obmedzovať na predstavu istej exotizovanej skupiny obetí, v horšom prípade výhradných pôvodcov ´problému´ – je nutné počítať s nimi ako so spoluaktérmi, spolutvorcami našej spoločenskej klímy a spoluriešiteľmi všetkých výziev, ktorým ako spoločnosť čelíme,“ dopĺňa Sadílková.
Zoznámenie sa s Rómami v širšom spoločensko-historickom kontexte študenti označujú ako skúsenosť, ktorá im pomohla dozvedieť sa viac aj o sebe, pokračuje Sadílková. „Nerómom štúdium rozšíri obzory a spoznajú ľudí, s ktorými nažívajú v jednej krajine. Rómovia viac spoznajú svoju vlastnú kultúru, svoje vlastné etnikum. Nie každý Róm v súčasnosti hovorí po rómsky, takže sa môže oboznámiť s rómskym jazykom a nájde svoju vlastnú identitu,“ vysvetľuje prínos romistiky Klára. Podľa nej je zaujímavé aj štúdium rómskeho jazyka, ktorý má tak isto ako ktorýkoľvek iný jazyk svoje vlastné pravidlá a gramatiku.
Uplatnenie je rôzne
Hoci Klára priznala, že občas sa stretla s nechápavými pohľadmi ľudí, ktorí nerozumeli, prečo takýto odbor študuje, sama výber svojho štúdia neľutuje. „Chcela by som robiť sociálnu prácu s Rómami. Vďaka romistike ovládam rómsky jazyk, poznám viac ich kultúrne pozadie, takže viac rozumiem tomu, prečo niekedy konajú tak ako konajú, čo je pre nás občas nepochopiteľné,“ uviedla študentka a dodala, že rómska situácia sa zlepšuje aj práve preto, že čoraz viac ľudí začína pracovať s Rómami a rómska komunita sa viac otvára tej majoritnej.
Uplatnenie absolventov romistiky je rôznorodé, najčastejšie nachádzajú pracovné miesta v rámci neziskového sektora, v národných, ale aj medzinárodných organizáciách zaoberajúcich sa agendou spojenou s riešením aktuálnych spoločenských problémov. Absolventi tiež nachádzajú uplatnenie v štátnom sektore, napríklad na ministerstvách či vo vládnych agentúrach. Podľa Sadílkovej určitý počet študentov nachádza uplatnenie aj mimo odbor, pričom využívajú vo svojej práci skúsenosti a vedomosti, ktoré si osvojili počas štúdia. Medzi absolventmi sú tak napríklad aj novinári či dokumentaristi.
Autorka je študentkou kurzu Globálna rozvojová žurnalistika na Katedre žurnalistiky FiF UK.
Článok vznikol v rámci programu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Program spolufinancuje SlovakAid a Európska únia.
