Hlavný hygienik Ján Mikas si nemyslí, že by sa v súvislosti s pandémiou nového koronavírusu uprednostnila politika pred odbornosťou. Ako povedal, väčšina opatrení, ktorá bola realizovaná, bola prijatá na odbornej báze.

Tvrdí, že politici odborníkov počúvajú. Za najdôležitejšie však považuje, aby odborníkov počúvali všetci občania, ktorým sú nariadenia určené.

​Zdôraznil, že aj keby boli vyhláška, nariadenie či zákon napísané akokoľvek dobre, zmysel majú len vtedy, keď sa dodržiavajú. V opačnom prípade ide podľa Mikasa iba o kus papiera.

Vysvetlil, že vždy, keď sa prijíma nejaké opatrenie, tak Úrad verejného zdravotníctva niekedy v spolupráci s konzíliom odborníkov po odbornej stránke nachystá určité návrhy opatrení, ktoré by sa mohli zaviesť do praxe a zamedziť tak nepriaznivej situácii.

Každý pozerá na opatrenia inak

Takýto návrh potom podľa hlavného hygienika ide na pandemickú komisiu, ktorej členmi sú aj ľudia z iných rezortov a pozerajú sa naň z iného uhla pohľadu. Preto pandemická komisia môže prísť s iným záverom, ako malo konzílium odborníkov.

​​Návrh následne putuje na ústredný krízový štáb, ktorý sa zo širšieho uhla pozerá na realizovateľnosť niektorých opatrení. Po ňom ho v niektorých prípadoch schvaľuje vláda, ktorá podľa Mikasa musí prihliadať aj na iné ako na odborné stanoviská.

Všíma si napríklad sociálne, psychologické, ekonomické, hospodárske dôsledky. Výsledný návrh preto teda nemusí byť vždy identický s odborným. Niektoré idey zostávajú podľa hlavného hygienika identické, iné sa modifikujú.

​Celkový proces trvá podľa neho niekedy aj dva týždne. "Keby sme čakali, kým budeme mať finálny text, tak by asi ľudia neboli spokojní, že na niečom týždeň pracujeme a nepodávame žiadne informácie. To je možno aj daň za to, že chceme ľudí pravdivo priebežne informovať o tom, v akej situácii sa nachádzame," komentoval Mikas komunikáciu opatrení, ktorá podľa neho na ľudí pôsobí občas kostrbato.

Dôležitosť kritickej infraštruktúry

Každá krajina, rovnako aj Slovensko, podľa jeho názoru určitým spôsobom na pandémiu nového koronavírusu pripravená bola. Žiadna však nebola nachystaná tak, aby ju bez problémov zvládla. Šéf hygienikov poukázal na to, že pri novom koronavíruse ide o dlhotrvajúci problém s celosvetovým rozsahom.

"Po prvý raz v histórii Svetová zdravotnícka organizácia vyhlásila pandémiu iného ochorenia ako chrípka," komentoval s tým, že nie úplne pripravené boli aj bohaté štáty ako USA či Veľká Británia, a to ani materiálne, ani personálne, či zmýšľaním ľudí.

Doplnil, že opatrenia pre osoby s osobitným postavením, ktorých činnosť je nevyhnutná pre chod štátu, sú dlhodobo súčasťou usmernení a neskôr vyhlášok Úradu verejného zdravotníctva. "Prax si však vyžaduje ich neustálu úpravu, a preto ich s ohľadom na aktuálny vývoj v spoločnosti pravidelne dopĺňame a upravujeme tak, aby sme v čase pandémie účinne chránili zdravie a životy ľudí, respektíve zabezpečili na to podmienky," prízvukoval.

​"Vo vážnej epidemiologickej situácii a pri vzniknutých okolnostiach, pred ktoré sme boli postavení, bolo nevyhnutné nájsť spôsob, ako s čo možno najnižším epidemiologickým rizikom zabrániť paralýze kritickej infraštruktúry a zachovať chod štátu. Pretože, ak kľúčové zložky štátu nebudú funkčné, bude veľmi náročné zabezpečovať podmienky na ochranu zdravia ľudí," komentoval s dôvetkom, že ochrana zdravia a životov je pre jeho úrad absolútnou prioritou a v čase pandémie to musí byť absolútnou prioritou pre celú spoločnosť.

Doplnil, že medzi osoby v osobitnom režime sa pritom nezaraďujú iba predstavitelia výkonnej či zákonodarnej moci, čo podľa Mikasa pochopiteľne prilákalo najväčšiu pozornosť. Patria sem aj zdravotníci, pracovníci v oblasti energetiky, tepelnej energetiky a podporných služieb v elektroenergetike.

Kľúčové zistenie

"Pracovné podmienky všetkých osôb v osobitnom režime v prípade ich pozitivity a bez klinických príznakov sú jasne stanovené. Takéto osoby musia dodržiavať prísne hygienické opatrenia a používať vyšší štandard osobných ochranných pracovných prostriedkov než široká verejnosť. Epidemiologické riziko je tak minimálne," uviedol.

Úrad verejného zdravotníctva sa podľa jeho šéfa pripravoval na pandémiu najlepšie, ako vedel. Pripomenul, že na Národnom referenčnom centre pre chrípku museli zaviesť diagnostiku ochorenia COVID-19, k čomu pomohla aj jedna z najväčších európskych univerzitných nemocníc, Charité Berlin. Diagnostika podľa jeho slov napredovala míľovými krokmi. Rovnako sa zlepšila podporná liečba.

Dôležité podľa jeho slov bolo aj to, keď zistili, že ochorenie COVID-19 sa prenáša z človeka na človeka. "Bola to významná informácia. Možno ak by išla skôr do sveta, štáty by sa pripravili inak. Možno by sa vírus izoloval. Teraz je to už však plač nad rozliatym mliekom," dodal.

Pripustil, že s odstupom času sa možno nájde chyba či situácia, ktorú mohli riešiť inak. Tvrdí však, že vychádzali z najnovších informácií dostupných zo zahraničia. "Pri najlepšom vedomí a svedomí sme robili, čo sme mohli," uzavrel.