Minister obrany Jaroslav Naď (OĽANO) poznamenal, že 17. november patrí slušným ľuďom a nepatrí fašistom, extrémistom, komunistom a už vôbec nie mafii.
Nikdy im patriť ani nebude, uviedol na sociálnej sieti. Na 17. november je mnoho názorov, ale pre ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí Ivana Korčoka (nominant SaS) je výročím, ktoré pripomína význam právneho štátu, to znamená, že nikto nestojí nad zákonom.
Sloboda je o zodpovednosti
"Pred rokom 1989 bol zákon slúžkou pomýlenej ideológie, dnes je rešpektovanie zákona jedinou cestou, ako si zachovať vlastnú slobodu. Platí to aj dnes, keď si 17. november nemôžeme kvôli novému koronavírusu pripomenúť tak, ako každý rok," uviedol šéf slovenskej diplomacie.
"Pre mňa ako ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí je dôležité presadzovať princípy právneho štátu nielen u nás doma, ale aj v našej zahraničnej politike a osobitne v rámci EÚ. Toto je slovenský záujem a odkaz 17. novembra pre dnešok," dodal Korčok.
"Vďaka odvahe ľudí, ktorí nastavili 17. 11. 1989 zrkadlo komunistom, dnes žijeme v slobodnej a demokratickej krajine. V krajine, kde nie je problém kritizovať vládu, mať slobodné médiá, prejaviť slobodne svoj názor, rozhodnúť sa podľa svojich vlastných hodnôt, cestovať kam chceme a kedy chceme, či voliť toho, koho chceme," povedal Naď.
Ako dodal, sloboda je ale aj o zodpovednosti, o tom, že je potrebné konať v rámci zákonov, "a tak ako očakávame svoje práva, tak musíme rešpektovať aj práva iných."
Slušní ľudia zostanú doma
Zneužívanie hodnôt slobody a demokracie na šírenie extrémizmu, na ohrozovanie majetku či dokonca zdravia občanov, alebo na násilnú snahu o zmenu režimu, to nie je podľa Naďa demokracia a sloboda. Tvrdí, že ide o porušovanie ústavy a zákonov.
"Špeciálne v období, keď je nielen Slovenská republika, ale v podstate takmer celý svet zasiahnutý pandémiou, ktorá zabíja milióny ľudí a vyžaduje si zásadné opatrenia," uviedol minister obrany. Slušní ľudia v utorok podľa jeho slov ostanú doma.
"Nepôjdu ničiť majetok a ohrozovať zdravie ľudí, nepôjdu porušovať zákon. Nenechajú sa zneužívať tými, ktorí sa boja spravodlivosti. Slušní ľudia si slušne, nie porušovaním zákonov, pripomenú hrdinstvo ľudí novembra 1989," dodal šéf rezortu obrany.
"Nenechajme si Deň boja za slobodu a demokraciu ukradnúť ľuďmi, ktorí vychádzajú z komunistickej alebo nacistickej ideológie, ideológií, proti ktorým protestovali a bojovali študenti v roku 1939 a 1989. Láska k slobode nepotrebuje veľké zhromaždenia, v dnešnej situácii potrebujeme skôr každodenné gestá solidarity a zodpovednosti," uviedla na sociálnej sieti ministerka investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Veronika Remišová (Za ľudí). Všetkých vyzvala, aby november oslávili tým, že sa budú správať zodpovedne.
Minister hospodárstva Richard Sulík (SaS) poznamenal, že nestačí oslavovať, za demokraciu podľa neho treba bojovať každý deň. "Nič nám nepadne do náručia zadarmo. Ani abstraktné veci ako láska, uznanie a už tobôž nie sloboda. O všetko sa musíme pričiniť, 'odmakať si'. Ľudia si to v '89 'odmakali' na námestiach, ale tam to nekončí," povedal Sulík. O slobodu a demokraciu je podľa neho potrebné sa starať denno-denne, len tak si ju dokážeme zachovať.
Symbol slobody
Ministerka kultúry Natália Milanová (OĽANO) považuje 17. november 1989 za symbol pozitívnej zmeny a slobody. Vo svojom profile na sociálnej sieti uviedla, že tento deň Slovákom ukázal, že ako spoločnosť dokážu mnoho vecí, keď sa spolu zomknú.
"Dnes prežívame ďalšiu dôležitú skúšku, v ktorej musíme opäť bojovať spoločne. V tejto situácii nemôžeme hľadieť iba na seba, pretože, ak by sme to isté urobili aj v '89, nikdy by sme si slobodu nevybojovali," dodala Milanová.
Kollárov prejav
Želaním predsedu Národnej rady SR Borisa Kollára (Sme rodina) je pripomínať si udalosti 17. novembra neustále. Nie však ako mŕtvu udalosť z minulosti, ale ako výzvu pracovať denno-denne s cieľom uvádzať výzvy a myšlienky z týchto dní do našej každodennosti.
Uviedol to vo svojom príhovore, ktorý za neho v utorok prečítal pri Bráne slobody na Devíne podpredseda parlamentu Gábor Grendel (OĽANO).
V príhovore predseda parlamentu pripomenul, že v utorok si pripomíname jeden z významných dátumov našej najnovšej histórie, ktorý zásadným spôsobom zmenil chod dejín.
"Pred vyše 30 rokmi, 16. novembra 1989, vyšli bratislavskí študenti do ulíc a v jednom dlhom rade prešli od dnešného Prezidentského paláca cez Staré Mesto až po ministerstvo školstva. Komunistické špičky v Bratislave boli prekvapené z tohto podujatia a neboli vôbec pripravené na zásah proti odvážnym študentom," uviedol Kollár.
Na druhý deň, 17. novembra 1989, v Prahe bola už úplne iná situácia. Plánovaná demonštrácia pražských študentov, ktorá si mala pripomenúť 50. výročie brutálneho zásahu nacistických okupantov proti študentom českých vysokých škôl.
"Keď sa však ukázalo, že nejde len o pripomenutie si tragických udalostí z minulosti, ale o zásadné vyjadrenie nesúhlasu s existujúcim stavom v štáte, bezpečnostné zložky komunistického štátu tvrdo a brutálne zakročili," povedal Kollár.
Ako dodal, neprimeraný a neodôvodnený zákrok na pražskej Národnej triede proti študentom, ktorí nijakým spôsobom nerušili verejný poriadok, vyvolal všeobecný nesúhlas českej a slovenskej spoločnosti s existujúcim totalitným režimom.
Predseda parlamentu verí, že už nikdy sa nebudú opakovať situácie, ako tomu bolo v 50. a 70. rokoch minulého storočia, keď boli ľudia prenasledovaní len preto, že nesúhlasili so stavom vecí verejných.
"A nielen to. Komunistický režim prenasledoval nielen svojich skutočných odporcov, ale aj domnelých, ktorých si sám vytváral. Okrem toho bránil ľuďom slobodne sa realizovať. Aj preto musel komunistický režim odísť do minulosti," povedal Kollár s tým, že vývin od roku 1989 nebol jednoduchý.
Poukázal na to, že v čase, keď tieto dejinné udalosti prebiehali, mal 24 rokov. Podotkol, že mal zmiešané pocity, keďže z jeho pamäti ešte nevyprchali dojmy z potlačenia sviečkovej manifestácie z predchádzajúceho roka. Ako tvrdí, trvalo to len chvíľu.
Grendel sa následne presunul na cintorín do bratislavskej Vrakune, kde sa zúčastnil na pietnom akte kladenia vencov.
Pellegrini o pošliapaní ľudských práv
Po 31 rokoch od Nežnej revolúcie mám opäť pocit, že sa šliape po slobodách a právach občanov Slovenskej republiky. V utorok to vyhlásil expremiér Peter Pellegrini (Hlas-SD) s tým, že na to upozorní večer symbolickým zapálením sviečky. Zároveň si tým aj pripomenie Deň boja za slobodu a demokraciu.
"Vláda porušuje demokratické práva čoraz viacej ľudí. Vládne strany kedysi organizovali protesty, podporovali protestujúcich a dnes zakazujú, aby ľudia šli protestovať. Bráni im, aby si slobodne vyjadrili názor. Vyhráža sa im a dokonca z nich robí ľudí inej kategórie," skonštatoval Pellegrini na bratislavskom Námestí SNP. Pred 31 rokmi tu podľa jeho slov desaťtisíce ľudí pokojným spôsobom vyjadrili svoju túžbu po slobode a demokracii.
"Žiaľ, po 31 rokoch sa tu prvýkrát nemôžeme slobodne stretnúť a vyjadriť svoj názor, ak nechceme pri tom porušiť zákon," poznamenal Pellegrini. Myslí si, že vláda Igora Matoviča (OĽANO) nezmyselne drží v platnosti zákaz zhromažďovania sa a núdzový stav.
Pellegrini v tom vidí politický dôvod, a to znemožniť ľuďom stretnúť sa a vyjadriť svoj postoj. "Vláda sa asi svojich ľudí bojí," tvrdí šéf Hlasu-SD.
V Bratislave sa v utorok očakávajú viaceré protestné a občianske zhromaždenia. Minister vnútra Roman Mikulec (OĽANO) v pondelok (16. 11.) vyzval ľudí, aby zvážili svoju účasť na týchto zhromaždeniach. Ak niekto z opozičných politikov vyzýva na zhromažďovanie, podľa ministra pošliapava odkaz 17. novembra.
"Zákaz zhromažďovania ani núdzový stav tu nebol zavedený preto, aby si tu niekto nemohol vyjadriť svoj názor," podotkol Mikulec. Vláda robí podľa neho všetko preto, aby spomalila šírenie nového koronavírusu a chránila zdravie obyvateľov.