Na prelome septembra a októbra sa na univerzitách zvyčajne začína nový akademický rok. Zasiahla koronakríza aj do bežných aktivít, ktoré spustenie výučby na Ekonomickej univerzite sprevádzajú?
Žiaľ, nielen Ekonomickú univerzitu v Bratislave, ale aj všetky vysoké školy a celú slovenskú spoločnosť v marci tohto roka zasiahla pandémia koronavírusu. Táto situácia sa dotkla aj činnosti celej našej univerzity. A to nielen vzdelávania, ale aj pracovného procesu zamestnancov. Boli sme nútení už v polovici akademického roka, tak ako všetky vysoké školy na Slovensku, prerušiť prezenčnú formu výučby. Museli sme sa adaptovať na vzniknutú situáciu a prejsť na online komunikáciu so študentami. Osobne som mimoriadne rád, že sme veľmi rýchlo prijali opatrenia, ktoré v tej dobe zabránili šíreniu choroby COVID-19.

Zvládli ste bez problémov všetky povinnosti?
Áno. Veľmi úspešne sme online formou ukončili letný semester, či už prednášky a semináre, ale i skúškové obdobie. Štátne skúšky sme tohto roku za prísnych protiepidemických opatrení realizovali prezenčnou formou. Po organizačnej stránke prebehli perfektne, pretože každý študent dostal časenku s presne určenou hodinou. Vedel teda presný čas, kedy sa postaví pred komisiu a štátnu skúšku potom prezenčne uskutočnil. Dospeli sme totiž k názoru, že realizovať štátne skúšky online formou nie je štandardné. Kontakt študenta s učiteľom pri záverečnej skúške jeho štúdia na vysokej škole je predsa nezaplatiteľný.

Ako na toto rozhodnutie reagovali študenti?
Podľa ohlasov, ktoré mám, veľmi ocenili to, že štátnu skúšku mohli realizovať priamo v priestoroch univerzity. Situácia bola možno iná v tom, že zatiaľ čo za bežných okolností sedia študenti v auditóriu a učitelia za katedrou, v tomto prípade bolo garde otočené. Študenti sedeli za katedrou a komisia z dôvodu dodržania všetkých protiepidemických opatrení v auditóriu. Bolo to síce nezvyčajné, ale osviežujúce. Skúšky z môjho pohľadu naozaj dopadli na výbornú.

Ktoré ďalšie zmeny si pandémia vyžiadala?
Vzhľadom na situáciu, ktorá bola na stredných školách, sme tento rok museli pristúpiť k jednému rozhodnutiu. Stredoškolskí študenti nevedeli, kedy a ako budú maturovať. Preto sme sa rozhodli v tomto akademickom roku všetkým prihláseným uchádzačom výnimočne odpustiť prijímaciu skúšku a rovno ich na štúdium prijať. Samozrejme, niektorých podmienečne, pretože ak ešte nemali za sebou maturitnú skúšku, tak ju najskôr museli absolvovať. A teraz v septembri, keď prebiehali zápisy, nám boli povinní deklarovať, že majú ukončené stredoškolské vzdelanie, tak ako to zákon vyžaduje. Bola to výnimočná situácia. Verím, že nastala prvý a poslednýkrát.

V súčasnosti sa situácia týkajúca sa druhej vlny pandémie dramaticky mení. Ste pripravení flexibilne reagovať na jej vývoj?
Prirodzene, na univerzite máme zriadený krízový štáb a permanentné monitorovacie štáby na jednotlivých fakultách, v ktorých sú okrem prorektorov aj dekani fakúlt, členovia senátu, študenti a ďalší riadiaci pracovníci. Teda všetci tí, ktorí majú čo do činenia s tým, aby sme včas informovali našich zamestnancov i študentov o aktuálnej situácii. Dlho sme o tom diskutovali. A keďže aj ministerstvo školstva vyzvalo vysoké školy, aby s určitým časovým odstupom zvážili začiatok akademického roka, my sme sa ešte v polovici augusta rozhodli, že ho začneme až piateho októbra. Toto rozhodnutie o odložení začiatku semestra o dva týždne na piateho októbra sa ukázalo ako správne, čím sa vytvoril priestor na zodpovednejšie posúdenie pandemickej situácie najmä vo vzťahu k príchodu študentov do študentských domovov.

Ako na to reagovali jednotlivé fakulty?
Dekani fakúlt s tým jednoznačne súhlasili a v podstate toto riešenie sami navrhli. Niektoré vysoké školy začali 21. septembra, iné o týždeň neskôr. My sme sa rozhodli, že začiatok akademického roka zrealizujeme normálne, prezenčnou formou, za účasti študentov na vzdelávacom procese. Samozrejme, pri dodržiavaní všetkých opatrení. Vyjadrujeme totiž presvedčenie, že priamy kontakt učiteľa so študentmi je pre kvalitné ekonomické vzdelávanie z hľadiska jeho kvality nenahraditeľný ani modernými informačno-komunikačnými technológiami. Online forma výučby je jednoducho neosobná, pretože tam študenta mnohokrát nevidíte. On je síce zapojený do komunikácie, avšak neviete, ako reaguje. Osobná účasť študenta a jeho fyzický kontakt s učiteľom sú vždy veľmi potrebné, či už na prednáškach, ale najmä na seminároch. Vzhľadom na vývoj situácie v Slovenskej republike v posledných dňoch a narastajúci počet pozitívne testovaných, ako aj na základe odporúčaní verejných autorít krízový štáb univerzity prijal rozhodnutie o realizácii výučby v zimnom semestri dištančnou formou s využitím online platforiem. Jednotlivé fakulty potvrdili maximálnu pripravenosť na túto formu výučby.

Harmonogram spustenia nového roka je už teda presne určený...
Áno, oficiálne začíname piateho októbra, ale s tým, že už od 28. septembra do druhého októbra všetci učitelia komunikujú so svojimi študijnými skupinami, ktoré majú pridelené, online formou. Je to dôležité preto, aby študentom dali všetky potrebné informácie a piateho októbra sa mohol naplno začať akademický rok. Vyjadrujem nádej, že sa epidemiologická situácia zlepší natoľko, aby sa mohla výučba mohla čo najskôr realizovať v plnohodnotnej prezenčnej, respektíve v kombinovanej forme.

Ktoré kroky ste prijali, aby ste toto riziko minimalizovali?
Univerzita prijala protiepidemické a hygienické opatrenia, ktoré sú povinní nielen všetci zamestnanci, ale aj študenti v študentských domovoch dodržiavať. Zápisy na štúdium sme podľa možností preklopili do online prostredia a študentom sme nariadili, aby v tejto situácii opustili študentské domovy. K tomuto kroku sme sa rozhodli aj preto, lebo, máme viac ako sedemtisíc študentov, pričom na internátoch sú ich takmer tri tisícky. Obávame sa, že práve internáty môžu byť potenciálne hlavným zdrojom nákazy alebo prinajmenšom podozrenia na ochorenie.

Odlišujete sa od ostatných vysokých škôl formou výučby alebo štátnych skúšok?
Pokiaľ mám správne informácie o tom, ako sa realizovala výučba na ostatných vysokých školách, tak všade prebiehala online. V tom období napokon iná možnosť ani nebola. Čo sa týka štátnych skúšok, tak z verejne dostupných informácií vieme o tom, že niektoré fakulty začali štátne skúšky realizovať online formou. Samozrejme, skúsenosti sú na každej škole a fakulte iné. My však oproti iným klasickým univerzitám máme isté špecifiká, preto sme sa rozhodli postupovať jednotne.

V čom ste iní?
Na rozdiel od nich máme takmer všetky fakulty so zameraním na ekonómiu a manažment, teda v podstate veľmi podobné, okrem Fakulty aplikovaných jazykov. U nás sme sa preto s dekanmi všetkých siedmich fakúlt dohodli, že štátne skúšky uskutočníme prezenčnou formou. Ak sme sa teda od ostatných univerzít v niečom odlišovali, tak práve tým, že sme štátne skúšky takto realizovali jednotne ako celá univerzita. Na iných vysokých školách, najmä tých klasických, bolo na rozhodnutí fakúlt, akú formu pre štátne skúšky zvolia.

Predpokladám, že promócie takisto neprebehli zvyčajným spôsobom...
Žiaľ, promócie sa tento rok nekonali. Nechceli sme ohroziť jednak študentov, ale ani ich príbuzných, ktorí by sem prišli z celého Slovenska a v prípade niektorých možno aj zo zahraničia. Preto sme sa rozhodli, že promócie v štandardnom termíne zrušíme. Avšak myslím si, že takto reagovali takmer všetky vysoké školy. Je nám to naozaj veľmi ľúto, pretože promócia je síce okamihom bytostne spätým s absolventom, zároveň je to však slávnostný moment, ktorý si asi najviac užívajú príbuzní, rodičia, starí rodičia či priatelia.

Nedali sa promócie odložiť na iný čas?
Boli sme odhodlaní zrealizovať ich v aktuálnom jesennom období v náhradnom termíne. Situácia sa však vyvíja tak, že pokiaľ to nie je nevyhnutné, nechceme zbytočne organizovať takéto hromadné podujatie. Preto sme sa aj náhradný termín promócií rozhodli zrušiť. V histórii sa naozaj málokedy vyskytnú okamihy, ktoré by vám do života vstúpili tak, že niečo, čo je pre tú-ktorú inštitúciu dlhoročnou tradíciou, sa neuskutoční. Pevne však verím, že to tento rok bolo prvý a posledný raz. Tomu asi musíme veriť všetci. Uvidíme, čo nám táto situácia v budúcnosti prinesie.

Zrejme sa však dá povedať, že na jar ste sa naučili isté postupy, ktoré teraz môžete využiť, takže chod školy je plynulý a bezproblémový...
Škola dnes beží úplne normálne. Na jar sme všetci mali prácu z domu, samozrejme, ak sa to dalo využiť. Hlavne v prípade učiteľov a iných zamestnancov, ktorým to podmienky dovoľovali. Univerzita bola takmer ľudoprázdna. Zabezpečený bol len jej nevyhnutný chod, a to až do prvého júna, odkedy zamestnanci nastupovali do riadneho pracovného procesu. Študenti potom od konca júna do polovice júla prichádzali na štátne skúšky. Odvtedy univerzita funguje absolútne normálne. Zápisy študentov prebiehali v septembri znova za určitých podmienok tu na pôde univerzity alebo online. Ak nám to podmienky umožnia, tak v tomto pracovnom procese nemienime poľaviť ani ho nejakým spôsobom obmedzovať. Obdobie od začiatku pandémie sme sa snažili využiť okrem iného aj na skvalitnenie pracovných a študijných podmienok pre zamestnancov a študentov, napríklad sme zrekonštruovali vnútorné komunikácie, vymenili výťahy, vstupné vchody do hlavných budov a realizovali aj iné vnútorné úpravy. Je to výrazná vizuálna a praktická zmena za posledné obdobie, ktorú veríme, že ocenia nielen naši študenti a zamestnanci.

Nemáte teda žiadne resty z jari, čo sa týka skúšok, štátnic či iných záležitostí?
Nemáme, pretože sme museli ukončiť akademický rok. Samozrejme, nie všetci študenti, ktorí sa zúčastnili na skúškach v letnom období, ich všetky aj úspešne absolvovali, čo je celkom prirodzené. V rámci určitých pravidiel, ktoré sú stanovené v študijnom poriadku, nemusel študent absolvovať všetky skúšky. Bude ich môcť vykonať v tomto akademickom roku. Avšak uplynulý akademický rok bol ukončený 31. augusta a od prvého septembra máme nový. V súčasnosti teda budeme pracovať len s tými študentami, ktorí splnili podmienky pre to, aby pokračovali v štúdiu aj naďalej.

Zmenila koronakríza natrvalo niektoré procesy? Budú sa napríklad aj po jej odznení viac využívať online metódy?
Možno ich nezmenila natrvalo, ale mimoriadna situácia vyvolaná krízou nás naučila pracovať novými spôsobmi. V ľuďoch často panoval názor, že pokiaľ sa nás to priamo nedotýka a situácia si to nevyhnutne nevyžaduje, tak online komunikáciu netreba nejako výraznejšie využívať. Avšak to, čo nastalo, nás donútilo zmeniť tento názor. V počiatočnom období pandémie sme vlastne nevedeli, čo nastane po dvoch týždňoch a ako sa to celé bude vyvíjať. Naučilo nás to dostať sa okamžite do online prostredia. Hneď na začiatku sme pripravili manuály pre učiteľov aj pre študentov, podľa ktorých sa výučba v letnom semestri uskutočňovala.

Čo v nich bolo napísané?
Uvádzalo sa tam, ako pracovať s online komunikačnými nástrojmi, ako v nich prezentovať veci, ako prednášať, zadávať testy a vyhodnocovať ich. Osobne si myslím, že dnes, keď musíme opäť prejsť do online prostredia a realizovať výučbu dištančnou metódou, tak sme plne pripravení. Ešte aj v septembri mali všetky fakulty školenia organizované buď vlastnými silami alebo s pomocou nášho Centra informačných technológií. Na nich sa učili online metódam ľudia, ktorí si neboli celkom istí vo využívaní týchto nástrojov. Vyškolili a pripravili sme ich a som presvedčený o tom, že to už nikomu nebude robiť problém.

Keď ste prijali všetkých prihlásených uchádzačov, o koľko sa vám zvýšil celkový stav študentov?
Informáciu o tom, že nebudeme uskutočňovať prijímacie skúšky, ale prijmeme všetkých prihlásených uchádzačov, sme zverejnili až po termíne ukončenia prihlasovania sa na štúdium. Keby sme toto rozhodnutie komunikovali ešte predtým, tak by sme možno u niektorých potenciálnych záujemcov vyvolali jednu neželanú reakciu. Dali by si k nám prihlášku bez ohľadu na to, či by mali reálny záujem na našej škole študovať alebo nie. Mali by však istotu, že sú prijatí, ak by sa nedostali niekde inde. My sme teda so zverejnením vyčkali do záverečného termínu, keď sme počítali s tým, že nám to nejako enormne nezvýši počty uchádzačov, pretože by sme sa mohli dostať do situácie, že by sme mali také počty novoprijatých študentov ktoré by sme kapacitne nevedeli zvládnuť.

Koľko uchádzačov sa vám nakoniec prihlásilo?
Prihlásilo sa k nám na štúdium plus-mínus o 400 alebo 500 uchádzačov viac ako v minulom roku. Prvé predbežné informácie, ktoré mám k dispozícii po zápisoch, hovoria o tom, že máme v celkovom počte zhruba o 200 až 250 študentov viac než minulý rok. S radosťou však môžem povedať, že hoci niekoľko rokov dozadu, sme ročne mali dosť značný úbytok študentov, v posledných rokoch sa táto situácia otočila.

Prečo vám predtým počty študentov klesali?
To, že vznikali rôzne fakulty alebo vysoké školy podobného zamerania ako máme my, nám odčerpávalo potenciálnych uchádzačov. Boli to školy, prípadne fakulty na iných vysokých školách, ktoré sa koncentrovali na ekonomické alebo manažérske vzdelávanie. Ďalej to bol odliv uchádzačov na štúdium v zahraničí, alebo nižšia populačná krivka. V ostatných štyroch až piatich rokoch sa tento počet zastabilizoval.

Na rozdiel od situácie povedzme spred 20 rokov dnes školy doslova bojujú o študentov...
Určite áno. Dnes je potrebné bojovať o každého študenta, a to najmä poskytovaním kvalitného vzdelávania. Pretože klesá, resp. je nízka populačná krivka a mnoho mladých ľudí odchádza študovať do zahraničia, predovšetkým do Česka. Zároveň vznikajú nové a nové fakulty či priamo univerzity. Ľudia dnes majú naozaj veľmi veľa možností a príležitostí, kam ísť študovať. My sme ešte pred 10 až 15 rokmi mali približne 14-tisíc študentov. Potom nám začal počet klesať, avšak v posledných rokoch sa ustálil zhruba na 7,5-tisíc. Keď sme pritom zvládli 14-tisíc, tak by sme ich aj dnes určite zvládli viac študentov, než máme. Vysokoškolské vzdelávanie však nie je o kvantite, ale o kvalite. A zástancami tohto názoru sme aj u nás na univerzite.

V čom vidíte hlavné výhody nižšej kvantity?
S menšími študijnými skupinami a s nižším počtom študentov sa pracuje oveľa efektívnejšie. Komunikácia je otvorená a priama. Študent nie je v posluchárni celkom anonymný, čo znamená, že učiteľ ho má možnosť bližšie spoznať aj na prednáškach, nielen počas cvičení či seminárov. Môže s ním komunikovať, vie mu priamo odpovedať na jeho otázky. Takže, keby sa nám tento počet študentov podarilo aj v budúcnosti udržať, budeme spokojní.

Tento týždeň ubehne presne 80 rokov od založenia Vysokej obchodnej školy, ktorá je predchodcom dnešnej Ekonomickej univerzity v Bratislave. Ovplyvnila pandémia aj chystané oslavy, museli ste niektoré podujatia odložiť či úplne zrušiť?
Žiaľ, mali sme úplne iné predstavy o tom, ako oslávime 80. výročie. Je celkom pochopiteľné, že sme sa v priebehu minulého akademického roka permanentne zaoberali prípravou aktivít, ktoré sme chceli realizovať od septembra a počas celého aktuálneho akademického roka. V podstate každý jeden mesiac sme chceli tematicky venovať jednej špecifickej téme.

Čomu napríklad?
Jeden sme chceli zasvätiť akademickým stretnutiam, na ktoré by sme pozvali študentov a zamestnancov a prezentovali im naše plány a zámery. Ďalší mesiac sme plánovali venovať vede a výskumu. Organizovať semináre, workshopy či vedecké konferencie, a to nielen na univerzite ako takej, ale aj na jednotlivých fakultách. Napríklad december sme chceli venovať kultúre. Pre zamestnancov a študentov sme mali pripravené viaceré kultúrne podujatia.

Veríte, že ak sa pandemická situácia zlepší, tak sa niečo z týchto plánov podarí zrealizovať?
Nepochybne áno. Vo februári by sme chceli pripraviť akademickú slávnosť, na ktorú by sme pozvali aj našich domácich aj zahraničných partnerov. Marec sme plánovali venovať študentom – prezentovať študentské aktivity, ktoré si oni sami zorganizujú. V apríli sme sa chystali usporiadať športové podujatia. Podujatí bolo pripravených naozaj dosť.

Čo ste okrem toho uskutočnili?
V tlači máme pripravenú publikáciu, ktorá dokumentuje aktivity našich fakúlt. Nie však za celú históriu existencie univerzity, teraz sme pripravili publikáciu, ktorá dokumentuje poslednú dekádu v činnosti jednotlivých fakúlt. Teda to, čo tieto fakulty za posledných 10 rokov urobili a čím sa chcú prezentovať. Chceli sme ju pôvodne pokrstiť práve na spomínanom akademickom stretnutí našich zamestnancov a študentov. To sa nám, žiaľ, nepodarí.

A chystá sa ešte niečo v budúcnosti?
Áno, ale v najbližších týždňoch a mesiacoch určite nie. Tak, ako som spomenul, pripravených bolo viacero aktivít a ja pevne verím, že situácia sa bude vyvíjať tak, že aspoň časť z nich sa nám podarí zorganizovať neskôr, pretože v zimnom semestri žiadne významné podujatie nemôžeme z objektívnych dôvodov usporiadať. V tomto období sa pravidelne stretávame pri slávnostnom otvorení akademického roka, ktoré som tentoraz nahradil iba príhovorom, zverejneným na webovej stránke univerzity. Prihováram sa v ňom všetkým zamestnancom a študentom. To, čo som im chcel povedať v aule osobne, sme museli odkomunikovať týmto spôsobom.

Stretol sa váš príhovor s úspechom?
To neviem osobne posúdiť, mám však informácie o tom, že na sociálnych sieťach mal dosť vysokú sledovanosť. Ľudia si ho môžu pozrieť a aspoň týmto spôsobom zotrváva kontakt medzi nami.

Vráťme sa 80 rokov späť. Pomohlo aj založenie Vysokej obchodnej školy, aby sa slovenská ekonomika postupne dostávala na vlastné nohy?
Ja som presvedčený o tom, že áno. Veď tá škola vznikla v roku 1940 z iniciatívy obchodných a priemyselných komôr na Slovensku, konkrétne v Bratislave, v Banskej Bystrici a v Prešove. Pretože v tom čase, teda za Slovenského štátu, nemali slovenskí študenti možnosť vycestovať za štúdiom ekonómie do Prahy. Takže založením Vysokej obchodnej školy vznikol základ budovania ekonomickej vedy pre potreby Slovenska a na Slovensku. Samotná škola bola založená prvého októbra a nevyhnutné dokumenty boli podpísané štvrtého októbra 1940. Od tohto obdobia a priamo od tejto chvíle mohli uchádzači zo Slovenska zostať študovať na Vysokej obchodnej škole a neskôr na jej nasledovníčkach. Od roku 1945 na Slovenskej vysokej škole obchodnej a následne na Vysokej škole hospodárskych vied, na Vysokej škole ekonomickej až po dnešnú Ekonomickú univerzitu. Základ tam určite položený bol. Treba pritom dodať, že v tom období sa ľudia spojení s úplnými začiatkami museli učiť aj od českých kolegov. Takisto, ako máme možnosť dočítať sa v historických dokumentoch, pomáhali v začiatkoch učitelia a profesori zo Slovenskej vysokej školy technickej.

K akým reformám došlo na škole po vojne a vzápätí po komunistickom prevrate?
V rokoch 1945 až 1949 existovala Slovenská vysoká škola obchodná. Politické udalosti z roku 1948 a v neskoršom období však spôsobili, že okrem iných vecí dochádzalo aj k reforme vysokoškolského štúdia. To sa premietlo jednak do organizačných a štrukturálnych, ale aj obsahových zmien školy. V roku 1949 potom vznikla Vysoká škola hospodárskych vied.

Čo sa na jej fungovaní zmenilo?
Zatiaľ, čo jej predchodkyne fungovali v podstate ako jednoliate celky, tak na novej škole už začali existovať ústavy alebo katedry. Samozrejme, niektoré ústavy boli priamo ovplyvnené vtedajšou politickou situáciou a späté s novým režimom. Boli tam však aj také ústavy, ktoré sa zaoberali odbornou problematikou, povedzme socio-ekonomickou štatistikou, ekonomickým a národnohospodárskym plánovaním alebo ekonomikou poľnohospodárstva. Neboli to teda výlučne ústavy, inštitúcie či katedry, ktoré by sa venovali len politickej ekonómii alebo aktivitám napojeným priamo na politiku štátu.

Máte spočítané, koľko absolventov pripravili dohromady všetky spomínané školy za ostatných osem desaťročí?
Doposiaľ na Ekonomickej univerzite od začiatku absolvovalo štúdium viac ako 110-tisíc študentov. Prirodzene, sú tam zahrnutí všetci, vrátane študentov z predchodkýň súčasnej školy. Ako perličku hodnú pozornosti môžem uviesť fakt, že ešte stále žije absolvent pôvodnej Slovenskej vysokej školy obchodnej Ján Marček, ktorý na nej promoval v roku 1947 a dnes má 98 rokov. Dokonca sa u nás ešte pred 10 rokmi osobne zúčastnil na oslavách 70. výročia založenia školy.

Ktoré známe osobnosti tu pôsobili?
Ak sa pýtate na ľudí, ktorí boli priamo spätí s našou školou, bol to najmä jej prvý dekan Jur Hronec. Treba poznamenať, že v začiatkoch to bola vysoká obchodná škola a nie univerzita klasického významu. Nemala teda rektora ako dnes, ale dekana. Hoci bol profesor Hronec oficiálne dekanom, dnes je v dejinách zapísaný ako prvý rektor, ktorý viedol túto inštitúciu. Dnes má pri vstupe do budovy univerzity pamätnú dosku.

A keby sme mali zmieniť ďalšie najznámejšie postavy?
Mohli by sme spomenúť množstvo absolventov. Nepreženiem, ak poviem, že by sa dali vymenovať tisíce ľudí, ktorí sa aktívne podieľali na rozvoji našej inštitúcie. Môžeme síce spomenúť niekoho konkrétneho z učiteľov, profesorov, docentov, asistentov, či iných zamestnancov, nebolo by to však zrejme úplne férové. Každý z nich si totiž zaslúži svojím spôsobom poďakovanie. Lebo ten, kto bol v manažérskych, rozhodovacích alebo riadiacich funkciách, mohol pre školu urobiť viac než ten, čo bol bežným zamestnancom. Takže všetci si naozaj zaslúžia našu vďaku. Avšak keby sme mali spomenúť významných absolventov, tak to bol napríklad prvý slovenský prezident Michal Kováč. Spolu so svojou manželkou Emíliou boli obaja absolventmi našej univerzity.

A iné osobnosti slovenskej ekonómie?
Boli to napríklad doterajší guvernéri Národnej banky Slovenska. Ďalej sú to mnohí ministri zo súčasnosti aj z minulosti. Od ministrov hospodárstva až po ministrov financií. To znamená predovšetkým šéfov rezortov, ktoré sú spojené s ekonomikou a ekonómiou. Našu školu taktiež absolvovalo veľmi veľa významných vrcholových manažérov z rôznych veľkých spoločností a inštitúcií. Nechcem sa nikoho dotknúť, ak niekoho nespomeniem, ale menoval by som napríklad bývalého ministra financií Petra Kažimíra, ktorý je dnes guvernérom centrálnej banky. Ten patrí medzi tých neskorších absolventov z 90. rokov. Potom je to dnes už predseda dozornej rady spoločnosti Orange Slovensko a predtým jej generálny riaditeľ Pavol Lančarič, bývalý prezident Zväzu obchodu a cestovného ruchu Slovenskej republiky Pavol Konštiak, predseda Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory Peter Mihók, generálny riaditeľ ČSOB Daniel Kollár alebo bývalý predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ivan Šramko. Máme teda naozaj veľmi veľa úspešných absolventov. Spomenúť však môžeme aj tých, ktorí nie sú aktívni v podnikateľskej sfére.

Kto medzi nich patrí?
Sú to napríklad významní športovci vrátane paralympionikov. Študoval u nás slovenský zjazdový lyžiar a desaťnásobný paralympijský medailista Jakub Krako, víťazka paralympiády v boccii Michaela Balcová či cyklista Radovan Kaufmann, ktorý podľahol ťažkému onkologickému ochoreniu krátko po absolvovaní štúdia na Ekonomickej univerzite. Naším absolventom je však aj predseda českej vlády Andrej Babiš. Doktorandské štúdium u nás skončil i podpredseda vlády Vietnamu Vuong Dinh Hue. A o mnohých ďalších ľuďoch ani sami nevieme. Prípadne informácie o tom, že u nás študovali, sa dozvieme až neskôr, keď sa presadia v rôznych sférach ekonomického, politického či spoločenského života a jednoducho sa nedajú prehliadnuť.

Ako povedzme v prípade vietnamského vicepremiéra Vuonga Dinh Hue?
Presne tak. Ja sám som o tom netušil. Avšak keď pred troma rokmi bola na Slovensku vládna návšteva z Vietnamu, tak univerzitu navštívila celá delegácia. Vicepremiér Vuong Dinh Hue k nám zavítal v septembri 2017 v rámci štvordňovej oficiálnej návštevy Slovenska, zorganizovali sme mu tiež stretnutie s jeho školiteľkou z obdobia doktorandského štúdia. Ja som bol v tom čase služobne v zahraničí, preto som ho nemohol prijať. Keď som však následne asi o rok či dva išiel s kolegami na pracovnú cestu do Vietnamu, kde sme sa zúčastnili na jednej konferencii, sprostredkoval nám vietnamský veľvyslanec na Slovensku návštevu podpredsedu vlády v Hanoji a toto stretnutie bolo veľmi milé a priateľské.

Podporujú vás spomínané osobnosti aj dnes, chodia napríklad niekedy prednášať alebo zúčastňujú sa na rôznych akciách, ktoré organizujete?
Prirodzene, pozývame ich pri každej možnej príležitosti a vždy sa tešíme z ich návštevy. A nielen z účasti na nejakých spoločenských akciách alebo rôznych výročiach, ale skutočne, keď zavoláme niektorého z nich, aby u nás spravil odbornú prednášku, tak neodmietne. Či už to bol Ivan Šramko, Pavol Lančarič, Peter Kažimír alebo Elena Kohútiková, podpredsedníčka dozornej rady Všeobecnej úverovej banky. Všetko sú to ľudia, ktorých keď oslovíte, tak nie je pre nich žiadny problém prísť na univerzitu podeliť sa so svojimi skúsenosťami. A mnohí z nich sú aj členmi našich akademických orgánov. S takými ľuďmi sa ťažko rozlúčite. Na univerzite máme vo vedeckej rade hneď niekoľko z tých, ktorých som menoval. Niektorí sú aj v správnej rade univerzity. Takže sú to ľudia, ktorí tu nielenže niekedy študovali, ale sú dodnes s našou univerzitou spojení a zaujímajú sa o život na nej a podieľajú sa na jej rozvoji.

Dostávate sa s nimi občas do názorových rozporov?
Ja sa tomu nebránim, pretože viem, že to myslia úprimne. Ich zámerom a úmyslom nie je univerzitu poškodiť, ale naopak, pomáhať jej, hľadať chyby, a ak sa to dá, tak aj hľadať cesty na ich odstránenie. Členom správnej rady záleží na tom, aby univerzita bola najmä v dobrej finančnej kondícii. Jej kontrola je ich hlavnou prioritou. Takže si veľmi dajú záležať na precíznosti spracovania výročných správ o hospodárení či rozpočtu univerzity. Všetky údaje a čísla si naozaj pozrú do najmenších podrobností.

Veľkou témou je úroveň slovenských univerzít, ktoré predsa len zaostávajú za susednými krajinami. Ak sa niektorá naša inštitúcia v rebríčkoch kvality objaví, tak je to najmä Univerzita Komenského. Umiestňuje sa Ekonomická univerzita minimálne v stredoeurópskych rebríčkoch a zlepšuje sa postupne jej postavenie?
Samozrejme, aj my máme úsilie a záujem presadiť sa v týchto rebríčkoch. Sme však univerzitou, ktorá je svojím zameraním špecifická. A to tým, že všetky naše fakulty pôsobia v takmer rovnakej oblasti, preto nevyhovujeme úplne kritériám niektorých rebríčkov. Pokiaľ však ide o kvalitu vzdelávania, Ekonomická univerzita sa pravidelne umiestňuje v hodnotení Multirank na popredných miestach v rámci stredoeurópskych vysokých škôl. Je pravda, že klasické univerzity sa v svetových alebo európskych rebríčkoch umiestňujú z nášho pohľadu na veľmi významných pozíciách. Nás to teší, treba im k tomu zagratulovať.

Kde vidíte najväčší problém?
To, čo nie je porovnateľné so svetom a v čom majú aj niektoré univerzity na Slovensku pred nami náskok, je oblasť vedecko-výskumnej a publikačnej činnosti. Tu je ale potrebné povedať, že Ekonomická univerzita v Bratislave po roku 1989 naozaj musela prejsť kompletnou zmenou svojho zamerania. Predtým sme sa primárne orientovali na výučbu, po revolúcii sme sa začali učiť od svetových inštitúcii, ako robiť ekonomický výskum. Či to bola ekonómia, informatika, obchodné vedy alebo manažérske disciplíny, veľmi veľa našich ľudí vycestovalo v tom období na študijné pobyty do zahraničia a získali tam neoceniteľné skúsenosti.

Boli ste medzi nimi aj vy?
Áno. Ja sám som bol ešte v roku 1991 na jednoročnom študijnom pobyte podporovanom nemeckým štipendijným fondom DAAD. Zaoberám sa obchodom a marketingom a šiel som na univerzitu do Kolína nad Rýnom. Využívanie marketingu a práca s ním bola na minimálnej úrovni, preto bolo pre mňa neoceniteľnou skúsenosťou, keď som mohol pôsobiť v tejto oblasti na takej významnej univerzite, ako bola práve kolínska univerzita. Tento pobyt mal pre mňa a moju ďalšiu profesionálnu orientáciu zásadný význam.

Čo to so sebou prinieslo?
Prinieslo to nielen pre mňa osobne hľadanie nových skúseností, ako aj novú orientáciu vo vede a výskume. Musím konštatovať, že vo vede a výskume máme určité rezervy. Aj keď si nemyslím, že naša univerzita by v tomto smere nemala kvalitné výsledky. Žiaľ, naozaj sa neumiestňujeme v spomínaných európskych rebríčkoch, čo sa týka hodnotenia vedy a výskumu, teda tam, kde by sme si to takisto žiadali. Napriek tomu si myslím, že aj vedecko-výskumná činnosť je na našej univerzite kvalitná.

Nepochybne to súvisí predovšetkým s peniazmi, ktorých je na vedu a výskum inde zrejme predsa len viac...
Samozrejme, do značnej miery je to závislé aj od zdrojov financovania. Pretože niektoré iné odbory sú možno svojou projektovou, vedecko-výskumnou a inou orientáciou podporované viac než ekonómia. Ekonomická univerzita v súťaži o získanie finančných prostriedkov na riešenie výskumných projektov každoročne uspeje s mnohými projektami, celkový objem získaných prostriedkov je však nižší. To však neznamená aj nižšiu kvalitu projektov.

V čom vidíte hlavnú príčinu?
Našou snahou je dostať sa do ďalších významných medzinárodných výskumných sietí a partnerstiev, v rámci ktorých je možné zapojiť naše vedeckovýskumné kapacity do riešenia veľkých európskych grantových projektov, z ktorých je možné získať finančné prostriedky. Účasť na podujatiach sietí, ktorých sme už dnes partnermi, nám pomáha okrem finančného efektu aj v realizácii našich strategických cieľov. Na národnej úrovni je to byť prestížnou výskumnou univerzitou a na globálnej úrovni byť univerzitou, ktorá dosahuje medzinárodné štandardy nielen vo vzdelávaní, ale aj vo vede a výskume.

Akí ste vo vzdelávaní?
O kvalite vzdelávania vypovedajú naši absolventi, preto už piatykrát za sebou sa Ekonomická univerzita umiestnila na portáli profesia.sk na prvom mieste, pokiaľ ide o záujem zamestnávateľov o absolventov vysokých škôl. A podľa môjho názoru je to aj vďaka kvalite vzdelávania, ktorá tam hrá veľmi dôležitú úlohu. Kvalitu nášho vzdelávania v súčasnosti preveruje medzinárodná akreditačná komisia AACSB a veríme, že po skončení pandémie túto významnú akreditáciu aj získame.

Potvrdzujú vám to samotné podniky?
Áno. Keď sa rozprávame s niektorými manažérmi vo firmách, takmer všetci konštatujú, že absolvent Ekonomickej univerzity je dobrý kandidát. Nehovorím, že je univerzálny alebo pripravený na konkrétne miesto, ktoré tento zamestnávateľ ponúka, možno mu chýbajú nejaké praktické skúsenosti. Tomu sa dá celkom dobre rozumieť. My sme však univerzita a naším mottom je pripravovať absolventov na kariéru a nie na konkrétne pracovné miesto. Univerzita je o tom, že vzdelanie by malo byť širokospektrálne a na pracovné miesto by si pripraví absolventa daný zamestnávateľ, ktorý o neho prejaví záujem.

Spolupracujete aj so súkromnými spoločnosťami?
Pochopiteľne. Do tvorby každého študijného programu, ktorých máme na škole na všetkých stupňoch štúdia 61, vstupovali v čase, keď sme ich predkladali na akreditáciu, potenciálni zamestnávatelia. A to najmä tí, o ktorých sme vedeli, že naši absolventi sú nimi veľmi často vyhľadávaní a následne aj zamestnávaní. A do pripomienkovania celého procesu boli zapojení priamo najvyšší manažéri. To však bola iba prvá vec, keď sa tieto študijné programy ešte len tvorili. Dnes spolupracujeme s nimi takmer vo všetkých oblastiach.

Čo nasledovalo vzápätí?
Na úrovni jednotlivých fakúlt máme rozbehnutú naozaj veľmi dobrú spoluprácu s veľkým množstvom firiem. Svedčí o tom aj fakt, že zástupcovia týchto spoločností sa pravidelne zúčastňujú na pedagogickom procese. Každá fakulta to má nastavené tak, ako jej to najviac vyhovuje.

Môžete uviesť príklad, ako to funguje na nejakej konkrétnej fakulte?
Rôzne spoločnosti spoluorganizujú súťaže pre študentov, ponúkajú im rozličné programy a certifikácie nášho štúdia. To znamená, že ak si daný študent bude chcieť rozšíriť vzdelanie napríklad z problematiky účtovníctva a študoval na Fakulte hospodárskej informatiky, je mu takmer celé naše štúdium uznané a nemusí absolvovať dodatočné skúšky. Ďalej možno uviesť príklad z Obchodnej fakulty, ktorá v rámci predmetu podnikanie v praxi rozdeľuje študentov do odborných klubov. Zhruba 300 študentov je po 20 rozdelených do viacerých odborných klubov, ktoré pod dohľadom učiteľa vedú zamestnanci danej firmy. Pravidelne sa stretávajú a riešia konkrétne problémy daných spoločností. Klub má označenie podľa toho, akú problematiku zastrešuje, či už je to online marketingový klub, logistický či agrobio klub alebo retail akadémia a ďalšie.

A ďalšie fakulty?
Národohospodárska fakulta spolupracuje s bankami a poisťovňami. To je takisto veľmi významná kooperácia. Podieľajú sa na nej významní ľudia, ktorí v tých bankách pracujú. Spomínal som už Elenu Kohútikovú, ale platí to aj o Jozefovi Makúchovi, ktorý bol guvernérom Národnej banky Slovenska. Niektoré predmety na Fakulte podnikového manažmentu sú komplexne zabezpečované v spolupráci s firmami a spoločnosťami hospodárskej praxe. Takýchto príkladov je na každej fakulte viac, asi by som nebol schopný vypočítať, s kým všetkým spolupracujeme.

Ako to v praxi potom vyzerá?
Máme napríklad spoluprácu so Zväzom automobilového priemyslu či Zväzom strojárskeho priemyslu Slovenskej republiky, ministerstvami a mnohými ďalšími orgánmi štátnej a verejnej správy, ako aj firmami. Robíme pre nich úspešné štúdie, ktoré si veľmi cenia. Zároveň je veľkou prestížou pre univerzitu, že má ľudí, ktorí sú schopní pripraviť nejaký projekt, štúdiu či zrealizovať výskum. Na každej jednej fakulte by sme konkrétne mohli vymenovať niekoľkých takýchto odborníkov. A dokonca nás pravidelne oslovujú firmy a inštitúcie. Už to nie je tak, že ich musíme my vyhľadávať, ale samotné spoločnosti nás kontaktujú a ponúkajú nám na riešenie rôzne témy . Žiadajú nás o to, aby sme ich mohli sprostredkovať pre študentov.

Čo sa s týmto procesom deje následne?
My už to potom podľa tematického zamerania rozdelíme na jednotlivé fakulty, kde to ďalej posunú učiteľom a výskumníkom. Ak mne ako učiteľovi príde z firmy ponuka, že by niekto chcel k nám prísť prezentovať svoju odbornú tému, tak to veľmi rád uvítam. Ja napríklad osobne na svojom predmete, ktorý vyučujem, a ktorý sa zaoberá distribúciou, , spolupracujem s jednou spoločnosťou zaoberajúcou sa distribúciou najmä drogistického tovaru. Táto spolupráca trvá nepretržite od roku 1998, teda už 22 rokov. Keď im zavolám, vždy ochotne prídu, spravia prednášku alebo workshop pre študentov, zorganizujú rôzne aktivity. Je to veľmi dobré a pre študentov zaujímavé, lebo ľudia, ktorí dosiaľ neboli v praxi, potrebujú aj takúto skúsenosť. Vy síce viete študentovi prezentovať aj to, čo sa deje v praxi. Avšak pokiaľ ide o to, aby ste našli príčinu vzniknutej situácie alebo dôsledok rozhodnutí, ktoré vo firmách prijali, tak to len ťažko zvládnete bez kontaktu priamo s týmito spoločnosťami. Preto je takáto spolupráca veľmi dôležitá.

Ako na to reagujú študenti?
Podľa mňa sú radi, keď sem príde niekto z týchto firiem a odprezentuje zaujímavé odborné témy. Je to priamy kontakt s praxou. S tým naozaj nemáme problém. Dvakrát do roka napríklad robíme špeciálne akcie. Tá, ktorá sa koná na jar, sa volá Deň absolventov, na jeseň je to potom Kariérna cesta. Žiaľ, tento rok sa na jeseň táto akcia neuskutoční. Bežne sú to dva dni, počas ktorých sa u nás prezentujú rôzne firmy a študenti majú možnosť preniknúť v osobných rozhovoroch a na ich prednáškach do problematiky týchto firiem.

Môžete o týchto akciách povedať niečo viac?
My oslovíme spoločnosti, prípadne im dáme na vedomie organizáciu tohto podujatia, ony sa prihlásia a v priestoroch univerzity si pripravia svoje stánky. Dva dni v nich robia so študentami pohovory, prezentácie a prednášky. Už sme sa dostali do situácie, keď firmám musíme povedať, že skrátka nemáme voľnú kapacitu. V začiatkoch sme pritom boli v situácii, že sme sami museli firmy oslovovať, aby k nám prišli, dnes sa hlásia samé a často záujem prevyšuje naše kapacitné možnosti.

Študenti v týchto firmách potom aj praxujú, alebo to majú zakázané?
Vôbec to nie je zakázané. Práve naopak. Dovolím si konštatovať, že veľká časť našich študentov má popri štúdiu aj nejaký pracovný úväzok alebo brigádu. Je to dobré, lebo mnoho z nich zostane na týchto pozíciách pracovať aj po skončení štúdia. Študenti majú v závislosti od študijného programu predpísanú aj prax. Tú im však nezabezpečuje univerzita alebo fakulta, ale možnosti na jej absolvovanie si hľadajú sami.

Chystáte nové programy, ako prilákať nových študentov povedzme i zo zahraničia? A majú záujem sem prísť a štúdium si aj sami zaplatiť?
Je úplne jasné, že tejto otázke venujeme takisto veľkú pozornosť. Pretože v našej vízii sa objavuje aj priorita, že chceme byť modernou, dynamickou výskumnou univerzitou so silnou medzinárodnou orientáciou. A práve v tom sa odráža fakt, že internacionalizácii vzdelávania venujeme veľa úsilia. Sme napríklad prvou univerzitou na Slovensku, ktorá mala spoločný študijný program medzinárodný finančný manažment so zahraničnou univerzitou, Univerzitou Martina Luthera v nemeckom Halle-Wittenbergu.

Ako ten program prebiehal?
Realizoval sa tak, že študenti študovali jeden rok tu a jeden rok v Halle. A potom na konci štúdia dostali diplom našej univerzity a zároveň diplom univerzity v Halle. Odvtedy sme však v tomto smere postúpili. Dnes máme uzatvorených 15 zmlúv so zahraničnými univerzitami v Európe a Ázii o takzvanom dvojitom diplome.

Čo takáto zmluva hovorí?
Hovorí presne to, že ak študent prejaví záujem študovať na univerzite v zahraničí, tak jeden rok je u nás a druhý rok vycestuje na univerzitu v zahraničí. Nemusí to pritom byť veľká skupina, stačí, aby bol jeden či dvaja záujemcovia. Táto univerzita sa základe spomínanej zmluvy zaviaže celý rok absolvovaný u nás uznať. Samozrejme, podobne to platí aj opačne. A študent, keď skončí štúdium , tak obidve univerzity mu vydajú diplom o ukončení. To znamená, že za dva roky reálne skončí dve univerzity a za to potom získa aj dva diplomy.

S ktorými zahraničnými univerzitami funguje takáto spolupráca?
Takéto zmluvy máme podpísané napríklad s už spomínanou Univerzitou Martina Luthera v nemeckom Halle-Wittenbergu, ďalej s českou Vysokou školou ekonomickou v Prahe, s univerzitou vo francúzskom Štrasburgu a v Nancy, s Univerzitou národnej a svetovej ekonomiky v bulharskej Sofii, s univerzitou v anglickom Nottinghame či v thajskom Bangkoku, s univerzitou v lotyšskej Rige, ako aj s univerzitami v čínskom meste Ningbo a s ukrajinskou univerzitou v Kyjeve. Vzájomne sa v nich zaväzujeme, že študentom absolvované štúdium v zahraničí aj u nás uznáme. A keď ste sa pýtali na to, či sa aj sami snažíme prilákať zahraničných študentov, tak áno, študijné programy máme pochopiteľne aj v cudzích jazykoch.

O aké programy ide?
Dva sú na bakalárskom štúdiu v anglickom jazyku v programe ekonomika a manažment podniku a v programe financie, bankovníctvo a financovanie. Ponúkame tiež študijné programy na druhom stupni štúdia, takisto v angličtine. Napríklad Národohospodárska fakulta má program zaoberajúci sa medzinárodnými financiami. Fakulta podnikového manažmentu má program všeobecný manažment, Fakulta medzinárodných vzťahov má program hospodárska diplomacia. Na Obchodnej fakulte ponúkame študijný program v angličtine manažment cestovného ruchu, ako aj program marketingový a obchodný manažment. Čiže je to nielen o tom, že naši študenti majú možnosť ísť von, ale aj študenti z iných univerzít môžu k nám prísť študovať.

A čo ďalšie jazyky okrem angličtiny?
Už niekoľko rokov realizujeme celý program manažment predaja vo francúzskom jazyku. Máme taktiež nemeckofónny študijný program medzinárodný finančný manažment. Pre potenciálnych záujemcov teda ponúkame skutočne široký výber. Aj keď tam možno nie je až tak enormne veľký počet študentov, ale v každom programe záujem zo strany zahraničných študentov stále pretrváva. Pochopiteľne, boli by sme radi, keby bol oveľa vyšší. Okrem toho ponúkame všetkým študentom viac ako 150 predmetov vyučovaných v rôznych cudzích jazykoch.

Predpokladám, že máte aj zahraničných vyučujúcich pre tieto programy...
Áno, pracujú u nás pedagógovia z Francúzska, prichádzajú k nám aj vyučujúci z Nemecka a ďalších krajín. Musíme sa zároveň pochváliť tým, že Ekonomická univerzita v rámci zahraničných mobilít, to znamená vo vysielaní a prijímaní študentov a zamestnancov, patrí medzi najlepšie vzdelávacie inštitúcie na Slovensku. Dokonca sme v rámci zahraničných mobilít v predchádzajúcom období získali viaceré ocenenia zo strany Európskej komisie.

Môžete uviesť konkrétne čísla?
S výnimkou aktuálneho covidového obdobia, keď bola medzinárodná mobilita utlmená, k nám každý semester prichádza študovať asi 200 študentov zo zahraničia. Zároveň semestrálne odchádza 200 až 300 našich študentov na jeden semester a dlhšie do zahraničia. Pokiaľ ide o vzťah tohto počtu k celkovému počtu študentov univerzity, trúfam si povedať, že v tomto ukazovateli sme najlepšou univerzitou na Slovensku. Medzinárodná spolupráca sa aktívne rozvíja a mňa osobne teší, že každým rokom získavame naozaj veľmi pekné a dobré nové projekty so zaujímavými školami a krajinami.

Koľko ich je dohromady?
Máme podpísaných viac ako 300 partnerských zmlúv vo vyše 60 krajinách celého sveta. Väčšinu tvoria dohody v rámci programu Erasmus+, bilaterálnych zmlúv je približne tretina. Erasmus+ rozšíril možnosti do celého sveta a ja som veľmi rád, že aj v tomto roku sa nám podarilo získať osem nových mobilitných projektov. Ide o veľmi atraktívne destinácie, od Číny cez Japonsko až po Južnú Afriku a Keňu, či dokonca Bhután, kde som sám pred dvoma rokmi bol na návšteve spolupracujúcej univerzity v rámci programu Erasmus+. Je to krajina, kam sa človek len tak ľahko nedostane. Takže sú to naozaj krásne destinácie, ktoré sú zaujímavé tak pre študentov, ako aj pre učiteľov. Je to jedna z plusových aktivít, ktoré našu univerzitu dostávajú do povedomia nielen na Slovensku.

Aký odkaz by ste na záver rozhovoru odkázali nielen absolventom Ekonomickej univerzity, ale všetkým, ktorým záleží na kvalite slovenského vysokého školstva?
Ekonomická univerzita v Bratislave má za sebou 80 rokov bezpochyby úspešnej cesty, naplnenej výsledkami v oblasti vzdelávania, ale aj vedy, výskumu a internacionalizácie štúdia. Vždy mala a bude mať nezastupiteľné miesto v systéme vysokoškolského štúdia na Slovensku a bude súčasťou európskeho vzdelávacieho priestoru a európskeho výskumného priestoru.

Kto je Ferdinand Daňo
Narodil sa v roku 1959 v Trenčianskych Tepliciach. Rektorom Ekonomickej univerzity v Bratislave sa stal v roku 2015, druhé funkčné obdobie začal vlani. V riadiacich pozíciách sa pohybuje už 26 rokov. Osem rokov bol prorektorom pre vzdelávanie, predtým dve funkčné obdobia prodekanom a následne dvakrát dekanom Obchodnej fakulty.