Pod petíciu, organizovanú opozíciou sa podpísalo vyše 126 tisíc občanov. V rámci petície sa vyslovili proti predĺženiu minimálneho veku sporenia z 10 na 15 rokov, zvyšovaniu odvodov na dôchodkové poistenie, či otváraniu druhého piliera. Exministerka práce Iveta Radičová (SDKÚ - DS) obhajovala petíciu slovami, že "výsledkom vládou navrhovaných zmien sú neistota, zneistenie, nepredvídateľnosť dopadov a veľký otáznik."

Opoziční poslanci vyčítali koalícii, že sa o petícii rokuje až po schválení novely zákona o sociálnom poistení, ktorá získala podporu parlamentu koncom novembra. Petícia bola totiž do parlamentu doručená už v októbri. Ako upozorňuje Milan Hort (SDKÚ - DS), návrh Ivety Radičovej, aby sa petícia predradila pred rokovanie o samotnom zákone nepodporil ani samotný sociálny výbor.

Radičová povedala, že dôchodkové sporenie treba zvažovať z dlhodobého hľadiska. Ako hovorí, "vytvorili sme efekt kolotoča. Zamenili sme systém s istou stabilitou za systém, v ktorom niet konštanty." Schválená novela z dielne ministerstva práce prinesie otvorenie II. piliera na obdobie pol roka, ako aj zvýšenie minimálnej doby sporenia zo súčasných 10 na 15 rokov. Pre predčasných dôchodcov sa zavádza možnosť pracovať, aj súčasne poberať dôchodok. Podľa Radičovej však hrozí, že navrhovanými zmenami dôjde k vytvoreniu dvoch kategórií občanov: Jednej nízkopríjmovej, ktorá bude sporiť len v prvom pilieri a druhej vysokopríjmovej, sporiacej aj v druhom pilieri.

Poslanes Smer-u Maroš Kondrót prirovnal II. pilier z dielne exministra práce Ľudovíta Kaníka ku kasínam, čo kritizoval predseda SDKÚ - DS Mikuláš Dzurinda. Podľa predsedu SDKÚ - DS sú dôchodkové fondy dobre garantované a netreba strašiť občanov. "Je normálne, že vás bolí deficit Sociálnej poisťovne a kritizujete Kaníka, ale nemáte vlastné riešenie. Dodnes nevieme, akú alternatívu ponúka vaša vládna koalícia," hovorí Dzurinda. Klára Sárközy (SMK) zasa vyčítala vláde to, že zákon bol prijatý bez potrebných analýz o dopadoch na občanov. Poslankyňa tvrdí, že vláda Roberta Fica nie je sociálna. Ako hovorí, opozícia neúspešne žiadala od vlády odpočet vládnych zákonov, ktoré mali viezť k zlepšeniu sociálnej situácie občanov.

Na dnešnom rokovaní národnej rady sa okrem toho prijala deklarácia o hladomore na Ukrajine, ktorú podávali poslanci Boris Zala, František Mikloško, Rudolf Bauer a Vladimír Palko. Podporu deklarácii vyjadrilo 84 poslancov. V deklarácii sa hovorí, aby sa hladomor na Ukrajine medzi rokmi 1932 až 1933 označil za vyvražďovanie. Hladomor bol za genocídu uznaný už v parlamentoch 14 štátoch sveta ako sú USA, ale aj susedné Maďarsko, či Poľsko.
Parlament okrem toho schválil žiadosť opozície, aby vláda predložila správu o stave Nákladnej železničnej prepravy Cargo, ako aj o plánoch vlády ohľadom jej budúceho rozvoja. Dnešným hlasovaním sa končí posledná, 16. schôdza národnej rady v tomto roku.