Doslova zemetrasenie v práve Európskej únie spôsobil pred niekoľkými rokmi spor Slovenskej republiky s holandskou firmou Achmea. Tá bola vlastníkom slovenskej zdravotnej poisťovne Union, ktorá štát žalovala pre kontroverzný zákaz zisku.
Spor viedli podľa bilaterálnej investičnej zmluvy medzi Holandskom a Slovenskom na nezávislom arbitrážnom súde. Ten rozhodol, že musíme platiť náhradu škody vo výške 22 miliónov.
Slovensko nesúhlasilo a obrátilo sa na európsky Súdny dvor s otázkou, či sa tieto spory môžu vôbec riadiť dvojstrannými zmluvami, keď sú obe krajiny členmi Európskej únie. Naša vláda spor vyhrala a nemusela posielať Holandsku kompenzáciu.
Európsky Súdny dvor v rozsudku vyhlásil zmluvy, ktoré upravovali podmienky investovania medzi dvoma členskými krajinami Únie, za protiprávne. Teraz sa prevažná väčšina týchto zmlúv zrušila a spory po novom riešia iba súdy v krajinách Únie.
Investičná ochrana
„Neexistovali jednotné pravidlá, preto sa v krajinách EÚ zvykli uzatvárať dvojstranné zmluvy o ochrane investícií,“ vysvetľuje advokátka Lucia Raimanová z advokátskej kancelárie Allen & Overy v Bratislave.
Únia brojila proti zmluvám, ktoré vytvárali akoby paralelné právo, ktoré európskym nariadeniam a smerniciam konkurovalo. Komisia podnikala kroky na zrušenie bilaterálnych investičných zmlúv ešte pred prelomovým rozhodnutím Súdneho dvora v prípade Achmea proti Slovensku.
Protiprávne zmluvy
V roku 2018 dal Súdny dvor za pravdu Komisii a vyhlásil bilaterálne investičné zmluvy medzi krajinami EÚ za protiprávne. Rozsudok priniesol povinnosť krajín ukončiť ich platnosť. „Pristúpilo sa k uzavretiu Dohody o ukončení bilaterálnych investičných zmlúv medzi členskými štátmi Únie. Ukončilo to takmer dvesto zmlúv,“ vysvetľuje hovorca ministerstva financií Pavol Kirinovič a dodal, že rozpor s európskym právom sa definitívne odstránil.
Zmena by mala eliminovať právnu neistotu, ktorú vyvolával pôvodný režim viacerých zmlúv. Odstránia sa aj pochybnosti, kto môže tieto spory rozhodovať.
Tri dôvody
Európsky Súdny dvor v rozsudku Achmea verzus Slovenská republika udáva tri dôvody, pre ktoré sú tieto zmluvy v rozpore s európskym právom. Súkromný a nezávislý arbitrážny súd nemôže rozhodovať o výklade a uplatňovaní práva EÚ; rozhodcovské súdy nepatria do vnútroštátneho právneho systému ani v Holandsku ani na Slovensku, čo narušuje jeho jednotu.
Proti rozsudku arbitrážneho súdu sa tak nedá odvolať na vnútroštátnej úrovni. Záverom Súdneho dvora bolo, že existencia bilaterálnych zmlúv o ochrane investícií odporuje základom európskeho práva a zakladajúcich zmlúv Únie. Po rozsudku členské štáty zmluvy zrušili.
Po novom sa spory, ktoré predtým prúdili na arbitrážne súdy, presúvajú na domáce. Ak sa napríklad sporí nemecký investor s holandskou vládou, právomoc ho riešiť majú iba nemecké a holandské súdy. Nezávislý arbitrážny orgán neprichádza do úvahy.
Rozhodnutie súdu vyvrcholilo podpisom viacstrannej zmluvy medzi krajinami Únie. Únia vedie proti rebelom konanie o porušení povinnosti.
Problém so spormi
Dohoda teda vyriešila problémy s príslušnosťou súdov pre medzinárodné investičné spory. Nové spory sa už nebudú môcť riadiť pôvodnými bilaterálnymi zmluvami.
Odborná verejnosť bude očakávať ako sa k tomu postavia dotknuté strany. „Zostáva nejasné, ako rozhodcovské súdy zareagujú na nový vývoj,“ potvrdzuje Raimanová.
Investori po novom už nároky na arbitrážach nevymôžu, jedine cez súdnu sústavu členských krajín Únie. Či zmena uľahčí a zjednotí vymáhanie nárokov medzi firmami a štátmi, ukáže až čas.
Ako prebiehal spor Slovensko vs. Achmea
1.) 2004 – Slovensko otvorilo zdravotnícky trh reformou. Prišli zahraniční investori.
2.) 2007 – prvá vláda Roberta Fica zakázala zdravotným poisťovniam ponechať si zisk.
3.) 2008 – Achmea sa obrátila so žalobou na nezávislý arbitrážny súd.
4.) 2012 – Slovensko prehralo spor o 22 miliónov eur a obracia sa na Súdny dvor EÚ.
5.) 2018 – Súdny dvor rozhodol, že arbitrážny súd nemal právomoc vo veci rozhodnúť. Tá prináleží iba vnútroštátnym súdom, ktoré sa riadia právom EÚ.
6.) 2020 – Slovensko podpísalo dohodu o ukončení všetkých bilaterálnych zmlúv medzi krajinami EÚ.