Je jedným z tých Slovákov, ktorých pandémia koronavírusu zastihla v zahraničí, kde už niekoľko rokov pracuje. Po jej vypuknutí v Európe sa zbalil a rozhodol sa vrátiť sa naspäť na Slovensko.

Keďže ešte v tom čase na Slovensku do štátom zriadenej karantény putovali, iba tí, ktorí sa rozhodli využiť pomocnú ruku štátu, nemal na výber a jeho kroky smerovali rovno do ubytovne ministerstva vnútra v Košiciach.

Napriek tomu, že nedostatkov, s ktorými sa počas svojho pobytu v štátnej karanténe musel popasovať, bolo podľa jeho slov viacero, svoj návrat naspäť na Slovensko neľutuje.

Meno človeka, s ktorým sme sa rozprávali, máme v HN k dispozícii, vzhľadom na reakcie, ktoré sa na repatriantov na túto tému vyskytujú si však respondent neprial byť menovaný.

Pandémia koronavírusu Ťa zastihla v Londýne, kde dlhodobo pracuješ. Prečo si sa rozhodol pre návrat na Slovensko?

Bol som rozhodnutý pre trvalý návrat, ktorý som plánoval práve k Veľkej noci, z rodinných dôvodov.

Na Slovensku bol už v tom čase vyhlásený núdzový stav a bolo čoraz komplikovanejšie dostať sa do krajiny. Ako sa Ti to podarilo?

Zatvorenie letísk na Slovensku výrazne skomplikovalo môj plánovaný návrat, ale aj ďalšie zotrvanie v Anglicku. Zaregistroval som si žiadosť o repatriáciu na slovenskej ambasáde v Londýne pomerne včas a po približne dvoch týždňoch som dostal miesto v autobuse pre cestu na Slovensko.

Čo nasledovalo ďalej?

Z Londýna sme po vstupnej kontrole a prezencii nastúpili do autobusu a vyrazili. Podmienkou bol dobrý zdravotný stav a rúško po celú dobu cesty. Cestovali sme spolu do cieľa 30 hodín. Cesta prebiehala hladko, bez zastavení na hraniciach, bez kontrol. Bolo to zrejme z dôvodu špeciálneho štatútu, ktorý táto doprava organizovaná ministerstvom zahraničia a ambasádou mala. Prvýkrát som pocítil ozajstnú oporu týchto inštitúcii ako slovenský občan v zahraničí pri tomto projekte. N...