Písal sa rok 1998 a vtedajší premiér Vladimír Mečiar presadil významnú zmenu volebného zákona. Zo štyroch obvodov sa stal jeden. Slovensko, pôvodne rozdelené na hlavné mesto, západ, stred a východ, sa odrazu stalo jedným celkom a ľudia z Bratislavy aj zo Sniny tak mali pred sebou totožné stranícke listiny s rovnakými kandidátmi.
Kritici aj odborníci upozorňovali, že zmena sa diala len preto, lebo pomáhala Mečiarovi. Podľa vtedajších prieskumov totiž konkurenčná SDK vyhrávala nad HZDS až v šiestich krajoch, Mečiarova osobná popularita však bola vyššia v piatich oblastiach, a to sa predseda rozhodol využiť. Hlas mu tak po novom mohli odovzdať ľudia v ktoromkoľvek regióne. Mečiar napokon voľby vyhral, no vládu nezložil. A volebné dedičstvo tohto obdobia zostalo zachované dodnes napriek tomu, že prináša viac negatív. Nie však pre politické strany, aké na Slovensku máme.
(Ne)výhody
Podľa politológa Radoslava Štefančíka existuje pri viacerých volebných obvodoch viac výhod ako nedostatkov. „Každá časť Slovenska by mala rovnomerné zastúpenie v parlamente. Politické strany by mali prehľad, čo sa deje naprieč Slovenskom, takže by nikto nemohol tvrdiť, že na 'východe nič nie je',“ vysvetlil. Aktuálne je až tretina zákonodarcov z Bratislavského kraja, najmenšie zastúpenie má Trenčín, odkiaľ pochádza len ...
Zostáva vám 85% na dočítanie.