Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky,
Vážený pán predseda vlády,
Vážený pán predseda ústavného súdu,
Vážený pán minister spravodlivosti,
Vážení sudcovia ústavného súdu,

s potešením môžem skonštatovať, že od tejto chvíle je Ústavný súd Slovenskej republiky už nielen uznášaniaschopný, ale aj plne obsadený. Môže pracovať tak, ako to stanovuje Ústava Slovenskej republiky, ktorá hovorí, že ústavný súd sa skladá z trinástich sudcov.

Pri výbere ústavných sudcov som dôkladne zvažovala a posudzovala schopnosti každého z kandidátov, ktorých mi predložila Národná rada Slovenskej republiky. Zvažovala som splnenie odborných a osobnostných predpokladov, k čomu výrazne prispel hlavne nový inštitút verejného vypočutia. Veľmi dôležité bolo aj kritérium osobnej integrity, zohľadňujúc informácie zo všetkých verejne dostupných a mne známych zdrojov. Prihliadala som tiež na hlasy, ktoré získali jednotliví kandidáti od poslancov Národnej rady.

Výsledkom tohto procesu je šesť mien – Ladislav Duditš, Libor Duľa, Rastislav Kaššák, Miloš Maďar, Peter Straka a Martin Vernarský – šesť nových sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorí z môjho pohľadu najviac spĺňajú všetky uvedené kritéria.

Proces výberu bol dôkladný, lebo právomoci ústavného súdu sú natoľko silné, že majú zásadný vplyv na smerovanie krajiny. Ak sa sedem sudcov ústavného súdu zhodne na tom, že zákon, ktorý prijal parlament nie je v súlade s ústavou, nebude taký zákon súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky. Aj keby za zákon hlasovalo všetkých 150 poslancov Národnej rady.

Nie je potrebné pripomínať ďalšie vaše právomoci, pretože ich určite dobre poznáte. Musím si však splniť povinnosť a pripomenúť, že spolu s obrovskými právomocami ste dostali aj obrovskú zodpovednosť.

Vážení sudcovia Ústavného súdu Slovenskej republiky,

ujímate sa svojej funkcie v čase, keď je nedôvera v sudcov a spravodlivosť na Slovensku, kľúčovou témou. Ujímate sa funkcie v čase, keď verejnosť oprávnene očakáva zmeny k lepšiemu. Lebo my občania potrebujeme dôverovať justícii. Je to nevyhnutné pre zdravie spoločnosti a nevyhnutné pre fungovanie demokracie. Súdna moc a sudcovia v nej, musia byť nielen nezávislí, ale aj zodpovední. Majú predstavovať elitu spoločnosti, veď práve sudcovia rozhodujú o našich právach, našom majetku, o našej osobnej slobode.

Celkom oprávnene teda očakávame, že unesiete ťarchu zodpovednosti, nevyhnutnosť zdržanlivosti, zvádzanie mocou, ale aj vysoké nároky na etiku správania, rovnako, ako sa o to musíme usilovať aj my, predstavitelia iných mocí.

S plnou dôverou som vám dnes odovzdala menovacie dekréty a verím, že prispejete k spravodlivosti a dôvere v súdnu moc. Slovensko dnes viac, ako kedykoľvek pred tým, potrebuje počuť hlas múdrych a ctihodných sudcov a sudkýň. Nie náhodou boli profesie ako farár, lekár, učiteľ a sudca najvyššími autoritami v spoločnosti. Pomôžte aj vy vrátiť vašej profesii najvyššiu úctu a dôstojnosť. Naša spoločnosť to veľmi potrebuje.

Prichádzate z rôznych právnických profesií, ale od dnešného dňa sa všetci stávate sudcami. Vaše postavenie sudcu vás má chrániť pred zásahmi do nezávislého výkonu vašej funkcie, v žiadnom prípade však nemôže zakrývať prípadné zlyhania alebo chyby, a už vôbec nie na základe sudcovskej solidarity. Výsadné postavenie, ktoré v našom ústavnom systéme sudcovia majú, neznamená, že sú nad zákonom alebo, že by mohli konať svojvoľne. Sila postavenia sudcu musí vyplývať z dôvery, že každý sudca koná podľa sľubu, ktorý zložil, a teda, že bude slúžiť iba pravde a spravodlivosti.

Spoločnosť potrebuje dôverovať aj tomu, že sudcovský stav sa sám dokáže vysporiadať s excesmi sudcov, ktorí zišli z cesty, pokiaľ toho nie sú schopní oni sami. Keď toto verejnosť zo strany sudcov a sudcovskej samosprávy nevidí, keď vyvodzovanie disciplinárnej zodpovednosti príslušní predstavitelia jusitície odsúvajú od seba, je nedôvera verejnosti voči sudcovskému stavu prirodzená a oprávnená.

Prípad sudcov podozrivých z ovplyvňovania rozsudkov je natoľko závažný, že dobré meno a dôveryhodnosť súdnictva sa už nedá obhájiť ani obnoviť mlčaním alebo predstieraním, že sa nič vážneho nestalo. Ak sa potvrdia podozrenia, o ktorých v posledných dňoch čítame, bude to dôkaz najväčšieho zlyhania, aké sa v justícii môže vyskytnúť. Zároveň to bude jasná výzva pre súdnu moc na jej sebauzdravenie. Túto príležitosť nesmieme premárniť.
Povinnosťou štátnych orgánov – ministerstva spravodlivosti, polície, prokuratúry a súdov, vrátane ústavného súdu – je konať tak, aby nevznikla ani najmenšia pochybnosť, že ústavný princíp rovnosti pred zákonom platí bez výnimky na každého.

Vážení sudcovia Ústavného súdu Slovenskej republiky,

chcem veriť, že svojimi rozhodnutiami a svojim príkladom prispejete k tomu, aby spravodlivosť na Slovensku získala dôveryhodnejšiu tvár. O to viac, že práve vy, sudcovia, ako jediní máte možnosť nastaviť justícii zrkadlo bez toho, aby vás ktokoľvek mohol obviniť, že zasahujete do jej nezávislosti.
Aj od vašich rozhodnutí závisí, či Slovenská republika bude štátom zvrchovaným, demokratickým a právnym.

Chcela by som sa ešte prihovoriť vám, vážení občania,

viem, že s pribúdajúcimi správami o ovplyvňovaní sudcov, prokurátorov a policajtov máte veľa dôvodov na sklamanie. Chcem vás požiadať, aby sme pri volaní po spravodlivosti boli aj my spravodliví. Aby sme zlyhania jednotlivcov neprenášali na celý justičný stav. Aby sme rozlišovali, nezovšeobecňovali a ak sa dá, dôverovali. Samozrejme je pritom nevyhnutné, aby pokračovalo objasnenie všetkých podozrení a spravodlivosť zvíťazila. Posledné mesiace ma utvrdzujú, že sme v tomto na dobrej ceste.

Vážení sudcovia Ústavného súdu Slovenskej republiky,

úprimne Vám pri výkone vašej funkcie prajem vnímavosť, odvahu a správne rozhodnutia na všetkých hodnotových križovatkách. Želám vám všetkým, aby ste do dejín slovenského ústavného súdnictva vstúpili ako príkladní ochrancovia ústavy a ústavnosti. Aby ste v roku 2031 opúšťali svoj úrad s pocitom naplnenia svojho poslania a s vedomím, že ste sa zaslúžili o blaho Slovenskej republiky a jej obyvateľov.